Všeobecné pojmy – K

A B C D E F G H CH I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

Katastrofa84

Je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie. Katastrofy sú najmä: veľké letecké, železničné, lodné a cestné nehody spojené s požiarmi, prípadne s únikom nebezpečných látok; havárie jadrových zariadení; rozrušenie vodohospodárskych diel a pod.109

naspäť na začiatok stránky

Klasifikácia rizík

Je jedným z nástrojov analýzy bezpečnostných rizík, ktorý umožňuje v súlade s použitými kritériami zaraďovanie identifikovaných bezpečnostných rizík do skupín podľa spoločných charakteristík, príčin alebo príznakov.

Kritériami pre klasifikáciu bezpečnostných rizík pre potreby manažérstva bezpečnostných rizík môžu byť:

Ďalšími kritériami pre klasifikáciu bezpečnostných rizík môžu byť:

naspäť na začiatok stránky

Komplexný plán ochrany objektu

Je súbor dokumentov, ktoré vychádzajú z výsledkov bezpečnostnej analýzy objektu; na ich základe prijatý súhrn povinností a opatrení orgánov a organizácií, ktoré pôsobia v objekte, prípadne aj mimo neho, a ktoré zaisťujú ochranu objektu pred protispoločenskou činnosťou.

naspäť na začiatok stránky

Komplexný terorizmus

Termín na označenie takého druhu terorizmu, ktorý ohrozuje moderné, vysoko technologizované spoločnosti najrozvinutejších krajín sveta tým, že využíva ich potenciál proti ním. Jeho vznik umožnili dva kľúčové trendy:

naspäť na začiatok stránky

Komunikačná bezpečnosť

(Communications Security) predstavuje ochranu komunikácií medzi jednotlivými prvkami informačného systému. Predmetom ochrany sú užívateľské systémy sietí, vzájomné relácie medzi komunikujúcimi stranami, informácie a dáta.

naspäť na začiatok stránky

Koncepcia bežnej činnosti (Routine Activity Approach)

vychádza z predpokladu, že na to, aby došlo ku spáchaniu trestného činu, je nevyhnutný časový a priestorový súbeh troch základných prvkov:

Za spôsobilého ochrancu považujeme všetko a každého, čo dokáže odradiť páchateľa od kriminálneho konania (strážnik, sused, MZP, EZS, strážny pes ap.).

Koncepcia bežnej činnosti.

naspäť na začiatok stránky

Koncepcia ochrany utajovaných skutočností96

Je súbor cieľov, obmedzení, požiadaviek, pravidiel a postupov, ktoré určujú spôsob a rozvoj ochrany utajovaných skutočností.

naspäť na začiatok stránky

Krádež vlámaním98

Zmocnenie sa cudzej veci páchateľom nasledujúcim spôsobom:

naspäť na začiatok stránky

Krádež98

Prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak škodu nie nepatrnú. Zmocniť sa veci možno tak, že:

Zmocnenia sa cudzej veci, pri ktorej páchateľ prekonal prekážku alebo opatrenia chrániace vec pred krádežou.97

naspäť na začiatok stránky

Kriminalistika

Veda o metódach kriminalistického, vedeckého a praktického poznania; veda o metódach kriminalistiky.

naspäť na začiatok stránky

Kriminalita

Predstavuje zvláštny sociálny fenomén, patriaci do všeobecného kontextu sociálnych problémových situácií. Z hľadiska trestnoprávneho je charakterizovaná ako výskyt trestného správania alebo správania kriminálneho, vyjadrený súhrnom trestných činov, spáchaných v spoločnosti za určité obdobie. Je jedným z najzávažnejších bezpečnostných rizík.

Podľa teórie bežných činností je kriminalita výsledkom každodennej interakcie troch prvkov:

Vzájomné pôsobenie týchto troch premenných v bezpečnostnom priestore a čase určuje rozsah kriminality. Najlepší rámec pre kriminalitu vytvára existencia páchateľa a cieľa trestnej činnosti a absencia strážcu (pod pojmom strážca sa rozumejú aj zabezpečovacie systémy a poplachové systémy ).

Súhrn činov sociálne podmienených, ktoré majú relatívne hromadnú povahu, vo zvýšenej miere ohrozujú spoločnosť a sú vyhlásené platným zákonodarstvom za trestné činy113.

Rozlišujú sa nasledujúce druhy kriminality:

(delikvencia) - všeobecne označuje činnosť porušujúca zákonnú alebo inú normu správania a spôsobujúca spoločnosti alebo jednotlivcovi ujmu113 a v takomto kontexte sa používa najmä v zahraničí. (forma sociálnej deviácie) - správanie definované ako porušenie alebo podstatná odchýlka od niektorej sociálnej normy správania alebo od skupiny noriem, nerešpektovanie požiadaviek, ktoré kladie na indivíduum alebo skupinu určitá norma alebo súbor noriem (napr. právnych, ale i etických, náboženských a pod.). Ide teda o také správanie, v ktorom sa nerešpektovanie zákonov a noriem spája so sankcionovaním.

naspäť na začiatok stránky

Kriminológia

Veda o kriminalite; usporiadaný systém empirických poznatkov a teórií o zločine, páchateľovi, obeti, sociálnych následkoch a dôsledkoch spáchaného zločinu;

Veda o podstate trestného činu ako sociálnom jave, o jeho charaktere, príčinách a podmienkach jeho vzniku, o osobnosti páchateľa, o vzťahu medzi páchateľom a obeťou, o stave, štruktúre a dynamike zločinnosti, o význame a zmysle trestania a tiež o formách prevencie.

naspäť na začiatok stránky

Kritická infraštruktúra

(Critical Infrastucture) – súhrn fyzikálnych alebo virtuálnych systémov, inštitúcií, zariadení a ďalších služieb, ktorých narušenie, nedostatok alebo zničenie by mohlo spôsobiť narušenie spoločenskej stability a bezpečnosti štátu, vyvolať krízovú situáciu alebo vážne ovplyvniť fungovanie štátnej správy a samosprávy v krízových situáciách.

Systémy a zariadenia, ako hmotné tak aj virtuálne, ktoré sú životne dôležité pre štát, a zneschopnenie alebo zničenie takých systémov alebo zariadení by malo vplyv na zníženie bezpečnosti, národnú ekonomickú bezpečnosť, verejné zdravie, alebo na akúkoľvek ich kombináciu.69

Základné systémy, ktoré majú hmotnú a kybernetickú základňu a majú vplyv na funkčnosť ekonomiky a štátu.69

Systémy, ktorých zničenie alebo obmedzenie ich funkčnosti by malo vážne dopady na ekonomickú a spoločenskú stabilitu, obranyschopnosť a bezpečnosť štátu a na fungovanie štátu.36

Systémy, ktorých strata alebo narušenie by viedla alebo mohla viesť k ohrozeniu životov, vážnym negatívnym hospodárskym a sociálnym dopadom na spoločnosť alebo jej veľkú časť.36

Medzi sektory kritickej infraštruktúry patria najmä:

naspäť na začiatok stránky

Kríza

(stav vrcholného napätia, rozhodujúci okamih, po ktorom nastáva obrat; ťažká, zlá, zhoršená situácia) je rozhodný okamih alebo časový úsek, po ktorom môže nasledovať zásadná zmena vo vývoji daného systému.

Ťažký, prechodný stav, vrcholné obdobie prekonávajúce najväčšie ťažkosti, ale tiež nedostatok alebo úpadok.

Komplex rýchlo sa rozbaľujúcich udalostí, ktoré zvyšujú dosah destabilizujúcich síl na všeobecný systém nad normálnu úroveň a zvyšujúce násilie v systéme.

Situácia, v ktorej došlo k ohrozeniu hodnôt, záujmov alebo cieľov zúčastnených strán.

Moment nebezpečenstva alebo neistoty v politike, obchode a pod.

naspäť na začiatok stránky

Krízová situácia91

Odobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok stanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu.

naspäť na začiatok stránky

Krízové riadenie91

Súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení.

naspäť na začiatok stránky

Krízový manažment

(Crisis Management) je špecifická činnosť manažmentu príslušného riadeného systému, zameraná na riešenie vzniknutej krízovej situácie, s použitím špecifických princípov, metód a postupov s cieľom prekonania jej negatívnych následkov a obnovy fungovania daného systému.

V inštitucionálnej podobe je to sústava orgánov (pracovníkov), zaoberajúcich sa analýzou možností vzniku kríz v danom systéme, ich príčin a možných následkov a hľadaním metód a opatrení na ich predchádzanie a na ich elimináciu v prípade ich vzniku.

Ako teoretická disciplína je to logicky usporiadaný súbor poznatkov o možných krízach, ich príčinách a dôsledkoch, o princípoch, možných metódach a opatreniach na ich riešenie.

naspäť na začiatok stránky

Kvalita62

Celkový súhrn znakov objektu, ktoré ho robia schopným uspokojovať určené a predpokladané potreby.

Termín kvalita sa nemá používať samostatne, ako nespresnený výraz na vyjadrenie stupňa dokonalosti pri porovnávaní ani pri technickom hodnotení. Presnejšie označenie kvality vyjadruje spresňujúci, tzv. kvalifikačný výraz, napr.:

V niektorých odkazoch sa kvalita chápe ako vhodnosť na použitie, vhodnosť na daný účel, uspokojenie zákazníka alebo zhoda s požiadavkami. Takéto chápanie vyjadruje len určité stránky kvality podľa uvedenej definície.

naspäť na začiatok stránky