Napísali: Jozef Maliňák, – Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta špeciálneho inžinierstva, Vladimír Petrík – Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, e-mail:jozef.malinak@gmail.com, petrik.vladimir@cev.sk

Úvod

Globalizácia a medzinárodná integrácia v súčasných turbulentných časoch už nepredstavujú hypotézu, ale je to reálny proces a stav. Globalizácia so sebou prináša aj negatívne dôsledky a podobne ako sa prepájajú jednotlivé ekonomiky sveta, prepájajú sa aj teroristické siete a siete organizovaného zločinu. Z toho jasne vyplýva, že aj krajina, ktorá doteraz nemala problémy s terorizmom a dobre organizovanými medzinárodnými zločineckými skupinami sa nemôže cítiť bezpečne. Terorizmus už nie je izolovaným javom, týka sa všetkých krajín, bez rozdielu.

Nevieme zhodnotiť, či vytvorenie určitých inštitúcií na nadnárodnom poli by bolo najefektívnejším riešením. Veríme ale, že jednou z možností riešenia globálnej bezpečnosti je kooperácia na všetkých úrovniach (aj nadnárodnej) a výmena spravodajských informácií.

Súčasné centrá vo svetovom hospodárstve a bezpečnosť

Zabezpečenie globálnej bezpečnosti v dnešnom prostredí globalizácie, medzinárodnej ekonomickej interdependencie a regionalizmu možno spájať aj s transatlantickou spoluprácou a rozširovaním NATO o štáty EÚ. Terorizmus a mnohé iné hrozby sú však v kompetencii policajných a iných represívnych zložiek štátov EÚ, kde vojenská spolupráca s NATO zohráva vedľajšiu úlohu.

Napriek tomu, že v hospodárskej praxi definujeme tri svetové ekonomické centrá – EÚ, USA a Japonsko, tak z pohľadu globálnej bezpečnosti by nemali voči sebe vystupovať ako konkurenti, ale ako partneri. Je možné zdanie, že Japonsko je spoločensky a geograficky pomerne vyčlenené z takejto prípadnej spolupráce v otázke globálnej bezpečnosti a terorizmu, no pripomeňme si teroristický útok nervovým plynom sarín na tokijské metro, ktorý si vyžiadal 12 obetí na životoch.

V dlhodobom období budúcnosti však môžeme vidieť nové hrozby terorizmu, v ktorom najhrozivejším je predstava jeho technického a zbrojného vybavenia. Ide o šírenie zbraní hromadného ničenia. V súčasnosti existujú určité bilaterálne a multilaterálne dohody, ktoré spomalili šírenie ZHN a ich kontrolu, no na druhej strane je potrebné eliminovať riziko získania ZHN teroristickými skupinami. Ide o veľmi citlivú tému, najmä z politického a diplomatického hľadiska pri kontakte so štátmi Blízkeho východu.

Z budúcich otázok globálnej bezpečnosti takisto spomenieme aj kontrolu a ochranu pred biologickými, chemickými a inými zbraňami.

Terorizmus ako problém globálnej bezpečnosti

Z historickej retrospektívy môžeme vnímať terorizmus ako závažný problém súčasnosti. Po tragických udalostiach poslednej doby – pripomeňme si napr. útoky v Rusku, USA, na Bali, v Madride a i. – nemôžeme pochybovať, že boj proti terorizmu je jednou z najväčších výziev, ktorým musí ľudstvo čeliť v 21. storočí.

„Bezpečnosť je v súčasnosti našou najväčšou úlohou a terorizmus najväčšou hrozbu, čo ako Európania môžeme potvrdiť.“ [1]

Čo predstavuje terorizmus? Esenciou terorizmu je strach. Strach, ktorý paralyzuje spoločnosť, v čase pokoja postupne opadáva a opäť paralyzuje po úspešnom teroristickom útoku. Je to strach cestovať, kultúrne žiť, pokojne sa prechádzať po ulici.

Súčasný stav vedie k „terminologickému posunu od medzinárodného terorizmu k terorizmu globálnemu – teda k terorizmu, ktorý svojou povahou a implikáciami vyplývajúcimi z jeho existencie nadobúda celosvetovú dimenziu“. [2]

„Obľúbeným“ prostriedkom teroristických útokov sú lietadlá a letiská, najmä kvôli vysokej koncentrácii osôb, vysokým prípadným stratám na životoch a vysokým majetkovým stratám, ako aj jasnej čitateľnosti odkazu, že ide o teroristický útok. Podobne obľúbeným cieľom teroristických útokov sú aj iné možnosti verejnej dopravy a strategické budovy. Na eliminovanie týchto rizík, najmä v súvislosti s leteckou dopravou by sa mala zameriavať súčasnosť krízového a bezpečnostného manažmentu. Možnostiam eliminácie rizík v súvislosti s leteckou dopravou sa budeme venovať v budúcich článkoch.

Radi by sme ale poukázali aj na zaujímavý paradox v protiteroristickom snažením. Všeobecným cieľom protiteroristických akcií a opatrení je zamedziť najprv financovaniu terorizmus, následne rozširovaniu teroristickej propagandy a myšlienok a následne aj aktívne odstraňovanie teroristických buniek vo svete. Málo pozornosti sa ale venuje dôvodom a možným riešeniam, ktoré sú motívom a príčinami fungovania teroristických skupín. Jedným z možných dôvodov môže byť prílišná komplexnosť príčin (napr. vysoká príjmová nerovnosť krajín sveta, alebo náboženské dôvody), no určite aj tento aspekt fungovania teroristických skupín si zaslúži pozornosť.

Obrázok 1    Početnosť teroristických incidentov v roku 2009

Zdroj:http://filipspagnoli.files.wordpress.com/2008/12/number_of_terrorist_incidents_2009.png?w=550&h=262

 EÚ, jej integrácia a bezpečnostné hrozby

Dovolíme si konštatovanie, že vrcholom globalizačných tendencií v rámci EÚ je Schengenský priestor a spoločná menová únia – eurozóna. Z pohľadu bezpečnosti a manažmentu rizík práve Schengenský priestor so sebou priniesol významné zmeny v colných a bezpečnostných otázkach. Nakoľko SR je súčasťou tohto zoskupenia, práve do neho by mali smerovať naše prvé kroky v rámci snahy o globálnu bezpečnosť minimálne v našom regióne.

 Je dokázané, že samotná integrácia a jej stav, udržanie už dosiahnutých integračných stupňov je možné len za predpokladu stáleho postupu k vyšším formám integrácie. Informovaný človek v súčasnosti určite vníma určitú krízu v európskych integračných procesoch. Európska únia a jej súčasti sú stále v štádiu hľadania svojej definitívnej, resp. lepšie povedané novej podoby. Prechod k vyššej forme integrácie je motivovaný rôznymi subjektívnymi faktormi, vojensko-politickými úvahami a je vynucovaný labilitou a obmedzenosťou nižších integračných foriem.

 Aké stupne medzinárodnej ekonomickej integrácie teória pozná? Ide najmä o nasledujúce členenie:

1. pásmo voľného obchodu – odstránenie vzájomných bariér medzi krajinami
2. colná únia – vzájomné odstránenie vzájomných obchodných bariér ako v predchádzajúcom stupni, ale naviac sa uplatňuje aj spoločná colná politika voči iným štátom (nečlenským)
3. spoločný trh – zrušenie obmedzení v rámci pohybu tovaru, kapitálu a osôb v rámci zúčastnených krajín
4. hospodárska únia – zjednotenie hospodárskych politík štátov, teda harmonizácia národných politík
5. menová únia – predpokladom dosiahnutia tohto integračného stupňa je spoločná mena a iné spoločné aspekty menovej politiky (napr. spoločná centrálna banka a i.)
6. politická integrácia – orgány zúčastnených krajín sa zameriavajú okrem spomenutých oblastí aj na sféru spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. [3]

 V rámci EÚ môžeme identifikovať viacero hrozieb vyplývajúcich zo súčasných globalizačných tendencií. Tieto hrozby sú pre Európu skôr novým problémom a sú menej viditeľné a predvídateľné ako napr. vojenská agresia voči akémukoľvek  členskému štátu, ktorá je naviac z nášho pohľadu nepravdepodobná.

Európa skôr čelí novým hrozbám, ktoré sú rozmanitejšie, a ako sme uviedli aj menej viditeľné a menej predvídateľné.

• prechodná či latentná nestabilita v sociálno-geografickom priestore Európy vyplývajúca okrem iného aj z existencie silne nacionalistických skupín a extrémistov
• organizovaná trestná činnosť
• regionálna nestabilita a regionálne konflikty, pri negatívnom vývoji niektorých krajín,
• terorizmus a nestabilita na periférii Európy napr. v podobe náboženského fundamentalizmu,
• zlyhanie fungovania štátu a zlá správa vecí verejných – korupcia, zneužívanie právomoci, slabé inštitúcie a nedostatok zodpovednosti – a občiansky konflikt rozkladajú štáty zvnútra. [4] [5]

 Chceli by sme poznamenať, že k jedným z cieľov EÚ v rámci bezpečnostnej politiky by mala byť aj tvorba dobrých diplomatických, politických, ekonomických a bezpečnostných vzťahov s Ruskou federáciou, nakoľko hospodársky a aj geograficky významne vplýva na stabilitu Európy.

Obrázok 2    Počet teroristicko-motivovaných zatknutí podľa krajín v Európe v roku 2007

Zdroj: http://www.sta.ethz.ch/CSS-Analysis-in-Security-Policy/CSS-Analysis-in-Security-Policy-Archive/No.-48-The-Campaign-Against-Terrorism-Successes-and-Failures-February-2009

 Záver

Bezpečnosť je hodnotou a jednou zo základných ľudských potrieb. V súčasnosti musíme vnímať otázky bezpečnosti aj globálne – ako globálne hrozby a riziká a ich možnú elimináciu. Je potrebné si uvedomiť prepojenie krajín a ich vzájomné súvislosti. Rovnako ako sa vyvíjajú ekonomiky jednotlivých štátov v prostredí globalizácie, tak sa vyvíjajú aj teroristické skupiny, zločinecké organizované skupiny a čierny trh. Pokiaľ s hospodárskou globalizáciou prebehne súčasne aj globalizácia terorizmu, nebude možné obmedziť reakciu na tento fenomén len na úroveň členských štátov alebo medzivládnu spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ. Je potrebná aj medzinárodná definícia a stratégia. Prostriedky zabezpečenia bezpečnosti však musia stále spĺňať požiadavky legislatívneho rámca a neohrozovať základné práva a zdravie občanov.

 Použité zdroje

1. Gonzáles, D. R. 2004. Pracovný dokument o európskej stratégii boja proti terorizmu. Európsky parlament.[on line]. [cit. 2011-10-15]. Dostupné na: <http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2004_2009/documents/dt/547/547811/547811sk.pdf>
2. Kelíšek, A. – Slepecký, J. 2008. Investovanie do katastrof II. Vplyv globálneho terorizmu na svetové finančné trhy. Ostrava: VŠB-TU Ostrava, Ekonomická fakulta, katedra Financí, 2008. [on line]. [cit. 2011-10-15]. Dostupné na: <http://www.ekf.vsb.cz/miranda2/export/sites-root/ekf/konference/cs/okruhy/archiv/rmfr/rocnik-2008/prispevky/dokumenty/Kelisek.A._Slepecky.J.pdf>
3. Kuzmišin, P. a kol. 2010. Svetová ekonomika. Košice: Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, 2010. 390 s. ISBN 978-80-553-0413-7.
4. Európska Komisia. 2010. Európska bezpečnostná stratégia. [on line]. [cit. 2011-10-20]. Dostupné na: <http://consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/031208ESSIISK.pdf>
5. European Ideas Network. 2007. Svet v roku 2025 – ako bude musieť Európska únia reagovať. [on line]. [cit. 2011-10-20]. Dostupné na: <http://www.europeanideasnetwork.com/files/2025_sk.pdf>