Napísali: Doc. Ing. Miroslav Tomek, PhD.,  prof. Ing. Miloslav Seidl, PhD., Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, e-mail: Miroslav.Tomek@fsi.uniza.sk, Miloslav.Seidl@fsi.uniza.sk

Úvod

Bezpečnosť  a ochrana zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) vo výbušnom prostredí sa vyznačuje pomerne veľkou rozmanitosťou a to v závislosti od prostredia, druhu vykonávanej činnosti, použitých prostriedkov a pod. Činnostiam, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo výbuchu, je potrebné z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov venovať maximálnu pozornosť čo dokazujú  aj mimoriadne udalosti (ďalej len „MU“), ktoré sa v minulosti stali. Prevenciu a ochranu pred výbuchom možno zo strany zamestnávateľa riešiť rôznym spôsobom, napríklad zabezpečením vhodného spôsobu usmernenia alebo odvedenia uniknutého alebo uvoľneného horľavého plynu, pary, hmly alebo horľavého prachu, uvedením do prevádzky len tých pracovísk, pracovných prostriedkov a inštalácie, ktoré sú projektované, konštruované, umiestnené, montované, udržiavané v súlade s požiadavkami zaistenia BOZP, poskytnutím ochranného odevu a obuvi, ktorých materiály nespôsobujú elektrostatické výboje, zriadením a zabezpečením voľných únikových ciest na opustenie priestoru zamestnancami v prípade ich ohrozenia výbuchom atď.

Vzhľadom na širokú problematiku sú v príspevku rozobraté len niektoré vybrané údaje dotýkajúce sa BOZP vo výbušnom prostredí.

1. Mimoriadne udalosti vo výbušnom prostredí

Pojem výbušné prostredie sa definuje pomocou zaužívaného pojmu výbušnej atmosféry. Výbušným prostredím sa rozumie také pracovné prostredie, v ktorom možno predpokladať výbušnú atmosféru, ktorá potenciálne ohrozuje bezpečnosť a zdravie zamestnancov v dôsledku možných miestnych alebo prevádzkových podmienok [1].

Výbušnou atmosférou sa rozumie zmes vzduchu a horľavých látok vo forme plynu, pary, hmly alebo prachu pri atmosférických podmienkach, v ktorých sa po iniciácii rozšíri horenie do nespálenej zmesi. Atmosférou sa nerozumie len plynný obal planéty Zem, ale aj jeho časť, ktorá  je ovzduším pre každého jednotlivca na Zemi a to v tomto prípade je aj ovzduším zamestnancov na pracovisku. Atmosféra na pracovisku je subsystémom pracovného prostredia. Tento pojem sa bežne používa v technickej praxi.

Výbuch je spravidla charakterizovaný:

• hlukom,
• tlakovým rázom,
• odletujúcimi mechanickými časťami zo zariadení a okolitých konštrukcií,
• sálavým teplom a nelineárnou formou šírenia požiaru,
• splodinami horenia alebo tepelného rozkladu, atď.

Následkom výbuchu môže nastať:

• usmrtenie a poranenie osôb,
• narušenie konštrukcií,
• mechanické poškodenie alebo deštrukcia zariadení a konštrukcií budov,
• panika a strata orientácie osôb,
• zasiahnutie alebo poškodenie únikových ciest,
• poškodenie vecných prostriedkov a zariadení ochrany pred požiarmi,
• vznik, rozšírenie alebo uhasenie požiaru,
• uvoľnenie toxických látok alebo splodín horenia,
• únik kvapalín a plynov z technologického zariadenia,
• poškodenie materiálu, pracovných prostriedkov a zariadení.

Príkladom môže byť celý rad MU, ktoré sa stali nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Na Slovensku možno k najznámejším zaradiť udalosť, ktorá sa stala vo Vojenskom opravárenskom podniku (ďalej len „VOP“) v Novákoch v marci roku 2007, keď následkom porušenia bezpečnostných opatrení pri likvidácii ostrej munície došlo k výbuchu. Pri tejto MU prišlo o život osem zamestnancov VOP, jeden zamestnanec bol ťažko zranený, 20 zamestnancov utrpelo rôzne ľahké zranenie. Spôsobená škoda na majetku VOP, ako aj na ďalšom hnuteľnom a nehnuteľnom majetku viacerých právnických a fyzických osôb bola vyčíslená na viac ako 2 milióny eura [3]. Vyšetrovaním bolo zistené, že hlavnou príčinou tejto MU bolo hrubé porušenie zásad BOZP osobami zodpovednými za túto oblasť.

2. Prevencia a ochrana pred výbuchom

Minimalizáciu rizík vzniku výbuchu možno riešiť rôznym spôsobom. V súlade s právnymi normami, ktoré riešia oblasť BOZP, možno k najvýznamnejším zaradiť prevenciu. Vykonaním všeobecných zásad prevencie a ochrany pred výbuchom (výchovnými, technickými a organizačnými opatreniami primeranými povahe práce) musí zamestnávateľ zabrániť vytvoreniu výbušnej atmosféry, alebo ak to povaha práce neumožňuje, musí zabrániť iniciácii výbušnej atmosféry a zmierniť účinky výbuchu tak, aby bola zaistená BOZP.

V súlade so všeobecnými zásadami prevencie a ochrany pred výbuchom musí zamestnávateľ:

• prijímať potrebné preventívne a ochranné opatrenia, ktoré navzájom kombinuje (v prípade potreby ich vhodne dopĺňať inými opatreniami, ktorými zabráni šíreniu výbuchu),
• prehodnocovať prijaté preventívne a ochranné opatrenia pred výbuchom pravidelne v intervaloch ním určených a bezodkladne pri každej zmene významnej z hľadiska zaistenia BOZP (náhrada pracovných prostriedkov za iné pracovné prostriedky alebo ich úprava, zmena používaných látok, zmena v organizácii práce, atď.),
• posudzovať riziko výbuchu vyplývajúce z výbušnej atmosféry so zreteľom najmä na:
  • pravdepodobnosť výskytu výbušnej atmosféry a času jej trvania,
  • pravdepodobnosť výskytu zdrojov iniciácie vrátane možných výbojov statickej elektriny a na pravdepodobnosť, že sú aktívne a účinné,
  • používané pracovné prostriedky vrátane inštalácie, látky, technologické procesy, pracovné postupy a ich možné vzájomné pôsobenie,
  • rozsah predpokladaných účinkov výbuchu.

Riziko výbuchu musí zamestnávateľ posudzovať komplexne so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce. Pri posudzovaní rizika musí brať do úvahy nielen priestory s výbušnou atmosférou, ale aj okolité priestory, ktoré môžu byť s týmito priestormi prepojené otvormi. Pod otvormi je potrebné rozumieť rôzne otvory, medzery, ktoré môžu byť na pracovisku prítomné z dôvodu nedostatočného utesnenia.

Zamestnávateľ musí po vykonaní opatrení a posúdení rizika výbuchu:

• klasifikovať priestory s výbušným prostredím ako priestory:
  • s nebezpečenstvom výbuchu,
  • bez nebezpečenstva výbuchu,
• zabezpečiť v priestoroch klasifikovaných do jednotlivých zón ich označenie,
• zabezpečovať minimálne požiadavky BOZP zamestnancov,
• označiť miesta vstupu do priestorov s nebezpečenstvom výbuchu výstražnou značkou,
• zabezpečiť vypracovanie písomného dokumentu o ochrane pred výbuchom a aktualizovať ho.

Priestor s nebezpečenstvom výbuchu možno charakterizovať ako priestor, v ktorom sa výbušná atmosféra môže vyskytnúť v množstve vyžadujúcom opatrenia na zaistenie BOZP zamestnancov.

Priestor bez nebezpečenstva výbuchu je priestor, v ktorom sa nepredpokladá výskyt výbušnej atmosféry v množstve vyžadujúcom opatrenia na zaistenie BOZP zamestnancov.

Priestory s nebezpečenstvom výbuchu sa klasifikujú do zón na základe frekvencie výskytu výbušnej atmosféry a času jej trvania. Ak výbušná atmosféra je zložená zo zmesi horľavých látok vo forme plynu, pary alebo hmly so vzduchom (ďalej len „zmes horľavých látok“), prislúchajú jej v závislosti od frekvencie a trvania zóny označené 0,1 a2 a to nasledovne:

• zóna 0 je priestor, v ktorom sa výbušná atmosféra zložená zo zmesi horľavých látok vyskytuje nepretržite, dlhý čas alebo často,
• zóna 1 je priestor, v ktorom je výskyt výbušnej atmosféry zloženej zo zmesi horľavých látok v bežnej prevádzke pravdepodobný iba príležitostne,
• zóna 2 je priestor, v ktorom je výskyt výbušnej atmosféry zloženej zo zmesi horľavých nepravdepodobný v bežnej prevádzke, a ak sa vyskytne, tak trvá len krátky čas.

Priestory s výskytom výbušnej atmosféry zloženej zo zmesi horľavého prachu so vzduchom vo forme oblaku (ďalej len „horľavého prachu“) sa klasifikujú do nasledovných zón:

• zóna 20 je priestor, v ktorom sa výbušná atmosféra zložená z horľavého prachu vyskytuje nepretržite, dlhý čas alebo často,
• zóna 21 je priestor, v ktorom je výskyt výbušnej atmosféry zloženej z horľavého prachu v bežnej prevádzke pravdepodobný iba príležitostne,
• zóna 22 je priestor, v ktorom je výskyt výbušnej atmosféry zloženej z horľavého prachu v bežnej prevádzke nepravdepodobný a ak sa vyskytne, tak trvá len krátky čas.

Treba si uvedomiť, že vrstva, nános a hromada horľavého prachu je zdrojom výbušnej atmosféry rovnako ako iné zdroje.

Zamestnávateľ musí prijať osobitné opatrenia špecifické pre prácu vo výbušnom prostredí pred výbuchom. Patrí k nim napríklad požiadavka nepoužívať látky, pracovné prostriedky, ktoré by mohli spôsobiť iniciáciu, vhodným spôsobom odvádzať vznikajúcu tepelnú energiu pri pracovných činnostiach, zabezpečiť dozor zodpovedným zamestnancom pri pracovných činnostiach, povoliť vstup do zariadení a priestorov s nebezpečenstvom výbuchu a v nich pracovnú činnosť len za špecifických podmienok. V priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu musí zabezpečiť, aby:

• v nich nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov a iných osôb,
• počas prítomnosti zamestnancov a iných osôb sa vhodnými technickými prostriedkami trvale  monitorovala výbušná atmosféra v súlade s posúdením rizika výbuchu.

Zamestnávateľ zodpovedný za pracovisko, na ktorom vykonávajú práce zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie, musí koordinovať zabezpečenie všetkých opatrení na zaistenie BOZP najmä ustanovených písomnom dokumente o ochrane pred výbuchom, ktorý vypracováva.

Písomný dokument o ochrane pred výbuchom musí zamestnávateľ vypracovať pred prvým začatím práce a musí ho aktualizovať vždy, ak sa na pracovisku, v pracovných prostriedkoch alebo v organizácii práce uskutočnia významné zmeny (napríklad rozšírenie pracoviska, úprava alebo používanie iných pracovných prostriedkov, zmena v organizácii práce alebo iné zmeny, ktoré majú vplyv na zaistenie BOZP). Tento dokument zohľadňuje výsledky posudzovania rizika výbuchu a preukazuje sa ním najmä:

• vykonanie identifikácie nebezpečenstiev, ohrození a posudzovanie rizika výbuchu,
• zoznam horľavých látok a ich vlastností,
• prijatie preventívnych a ochranných opatrení,
• klasifikácia priestorov s výbušným prostredím,
• určenie priestorov a zariadení, pri ktorých sa budú uplatňovať stanovené požiadavky,
• návrh, uvedenie do prevádzky, používanie a udržiavanie pracovísk, pracovných prostriedkov vrátane inštalácie a výstražných zariadení v súlade s osobitnými predpismi, koordinácia a ustanovenie jej cieľov, ako aj opatrení a postupov na jej uskutočňovanie atď.

Zamestnávateľ musí oboznámiť tých zamestnancov, ktorí pracujú vo výbušnom prostredí:

• o možnom ohrození,
• o prevencii a o ochrane života, zdravia a majetku pred výbuchom,
• s dokumentom o ochrane pred výbuchom,
• s prevádzkovým poriadkom,
• s obsluhou zariadení a ochranných systémov.

Pred poverením na obsluhu zariadení a ochranných systémov musia byť overené teoretické a  praktické vedomosti zamestnancov týkajúce sa obsluhy týchto zariadení a ochranných systémov.

Veľkú pozornosť musí zamestnávateľ venovať aj tzv. tretím osobám (zákazníkom, obchodným partnerom atď.), ktorí sa môžu nachádzať v jeho priestoroch. Tieto osoby musia byť rovnako ako zamestnanci zoznámené z rizikami, ktoré im hrozí v prípade vzniku výbuchu a ďalej so spôsobmi ochrany ich života a zdravia.

3. Prevádzkový poriadok, pokyny a povolenie na prácu v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu 

Zamestnávateľ musí vydať prevádzkový poriadok a písomné pokyny na prácu v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu, ktoré sa pri práci musia dodržiavať. Prevádzkový poriadok obsahuje:

• karty bezpečnostných údajov alebo inú stručnú charakteristiku používaných a prítomných látok, ktoré predstavujú riziko výbuchu,
• charakteristiku miest, ktoré predstavujú riziko výbuchu,
• pokyny na obsluhu zariadenia, spôsob nastavenia, kontroly a preskúšania ochranných, regulačných, meracích a signalizačných systémov,
• opatrenia na zaistenie BOZP a opatrenia na ochranu pred požiarmi pri uvádzaní zariadenia do prevádzky alebo pri jeho odstavovaní z prevádzky,
• spôsob vykonávania čistiacich prác,
• rozsah a intervaly vykonávania kontrol, odborných prehliadok a odborných skúšok, opakovaných úradných skúšok a iných skúšok,
• intervaly, rozsah a spôsob zisťovania výskytu zmesi horľavej látky,
• opatrenia pri vzniku výbušnej atmosféry alebo nebezpečenstva výbuchu vrátane spôsobu opustenia pracoviska, poskytnutia prvej pomoci a opatrenia na likvidáciu následkov výbuchu,
• zoznam prác, pri ktorých je potrebné povolenie na prácu,
• zoznam zamestnancov poverených na vydávanie povolenia na prácu.

Zamestnávateľ musí ďalej zabezpečiť systém vydávania povolení na vykonávanie prác, ktoré môžu vyvolať nebezpečenstvo výbuchu, alebo ktoré môžu spolu s inou prácou vyvolať nebezpečenstvo výbuchu. Povolenie na prácu, ktoré musí pred začatím práce vydať zamestnávateľom poverený zamestnanec, obsahuje:

• meno, priezvisko a funkciu zamestnanca zodpovedného za vykonanie práce,
• meno, priezvisko a funkciu zamestnanca zodpovedného za dozor nad vykonaním práce,
• označenie pracoviska, zoznam členov pracovnej skupiny, ktorá bude vykonávať prácu, druh práce a dobu platnosti povolenia na prácu,
• spôsob dozoru a zabezpečenia zamestnancov a pracoviska ochrannými a záchrannými opatreniami počas vykonávania prác a po ich ukončení,
• upozornenie na možné ohrozenie,
• preventívne a ochranné opatrenia na zaistenie BOZP a opatrenia na ochranu pred požiarmi a výbuchmi.

Zamestnanci uvedení v povolení na prácu musia byť preukázateľne oboznámení s:

• obsahom povolenia na prácu,
• výstražnými signálmi oznamujúcimi možné ohrozenie výbuchom.

V ochranných opatreniach musí byť zamestnávateľom ustanovený celý rad opatrení na zaistenie BOZP vo výbušnom prostredí. Zamestnávateľ musí:

• riešiť vhodný spôsob zabezpečenia usmernenia alebo odvedenia uniknutého alebo uvoľneného horľavého plynu, pary, hmly alebo horľavého prachu do bezpečného priestoru, v ktorom neohrozí bezpečnosť a zdravie zamestnancov (ak to nie je možné, bezpečne uzatvoriť alebo zabezpečiť iným vhodným spôsobom),
• uviesť do prevádzky len pracoviská, pracovné prostriedky a inštalácie, ktoré sú projektované, konštruované, umiestnené, montované, udržiavané v súlade s požiadavkami zaistenia BOZP,
• poskytnúť zamestnancom vhodný ochranný odev a obuv, ktorých materiály nespôsobujú elektrostatické výboje schopné iniciovať výbušnú atmosféru,
• určiť únikové cesty na opustenie priestoru zamestnancov pre prípad ich ohrozenia výbuchom.

Ak výbušná atmosféra obsahuje viac druhov horľavého plynu, pary, hmly alebo prachu, ochranné opatrenia musia zodpovedať najväčšiemu možnému riziku.

Prevencia iniciácie výbušnej atmosféry musí zohľadniť prítomnosť možných zdrojov iniciácie výbušnej atmosféry vrátane elektrostatických výbojov, ak zamestnanci alebo pracovné prostredie sú zdrojmi alebo nosičmi elektrostatického náboja.

Prevádzka, zariadenie, ochranný systém a inštalácia musia byť uvedené do prevádzky, ak dokument o ochrane pred výbuchom preukáže, že ich používanie vo výbušnej atmosfére bude bezpečné. Táto požiadavka sa vzťahuje tiež na pracovné prostriedky a súvisiace inštalácie, napríklad potrubné rozvody, pásové dopravníky, vzduchotechnické rozvody, ktoré nie sú zariadeniami alebo ochrannými systémami podľa osobitného predpisu, ale ich zabudovanie a použitie na pracovisku by mohlo iniciovať výbušnú atmosféru.

Zamestnávateľ musí vykonať vhodné opatrenia, aby zabránil vzájomnej zámene inštalácií.

Pracovisko, pracovné prostriedky a  inštalácie prístupné zamestnancom musia byť projektované, konštruované, umiestňované, montované, udržiavané a používané tak, aby vylúčili alebo obmedzili nebezpečenstvo výbuchu. V prípade vzniku výbuchu musí byť obmedzené jeho šírenie na pracovisku alebo v pracovných prostriedkoch a musí byť prijaté vhodné opatrenia na znižovanie rizika vyplývajúceho z fyzikálnych účinkov výbuchu.

Zamestnanci musia:

• byť upozornení svetelným signálom, akustickým signálom, prípadne ich kombináciou na opustenie pracoviska skôr, ako budú ohrození výbuchom,
• mať možnosť urýchlene a bezpečne opustiť priestor ohrozený výbuchom únikovými cestami, ktoré musia byť na tieto účely trvalo udržiavané,
• byť upozornení bezpečnostnou značkou na možné nebezpečenstvo.

Pred uvedením pracoviska do prevádzky musí byť overené aj zaistenie BOZP z hľadiska výbuchu. Ak posudzovanie rizika výbuchu preukáže, že:

• v dôsledku výpadku energie sa zvýši riziko výbuchu, musí byť bezpečnosť a funkčnosť zariadení a ochranných systémov v prípade potreby zabezpečená núdzovým zdrojom energie nezávislým od hlavného zdroja energie,
• vypnutím zariadení a ochranných systémov začlenených do automatického procesu pri ich odchýlení od bežných prevádzkových podmienok sa nezníži stupeň BOZP, musí byť, ak je to potrebné, vypnutie ručným ovládaním; ručné vypnutie musí vykonať len zamestnanec určený zamestnávateľom.

Nahromadenú energiu bude potrebné pri núdzovom vypnutí čo najrýchlejšie a najbezpečnejšie rozptýliť alebo izolovať, aby nebola zdrojom ohrozenia

Zariadenie a ochranné systémy pre všetky priestory s výbušným prostredím musí byť vyberané na základe kategórií podľa osobitného predpisu, ak v písomnom dokumente o ochrane pred výbuchom, ktorý zohľadňuje posúdenie rizika výbuchu, nie je uvedené inak.

V klasifikovaných zónach musia byť použité kategórie zariadení tak, aby vyhovovali pre plyny, pary, hmly alebo prachy takto:

• v zóne 0 alebo zóne 20 zariadenie kategórie 1,
• v zóne 1 alebo zóne 21 zriadenie kategórie 1 alebo 2,
• v zóne 2 alebo zóne 22 zariadenie kategórie 1, 2 alebo 3.

4. Osobitné opatrenia pre priestory s nebezpečenstvom výbuchu

Na zaistenie BOZP zamestnancov a iných osôb v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu a na zabezpečenie monitorovania výbušnej atmosféry musia byť stanovené nasledujúce osobitné špecifické opatrenia:

• pri práci sa nesmú používať látky, pracovné prostriedky, ktoré by mohli iniciovať výbušnú atmosféru,
• povrchová teplota pracovných prostriedkov vrátane inštalácií a ochranných systémov nesmie prekročiť prípustnú teplotu v závislosti od minimálnej teploty vznietenia prítomnej horľavej látky,
• ak nebezpečenstvo výbuchu nie je odstránené, musí byť:
  • pri zvýšení koncentrácie horľavých látok nad 25 % dolnej medze výbušnosti práca zastavená a zamestnancom musí byť nariadené opustiť priestor,
  • vydaný zákaz vstupu do priestoru, v ktorom koncentrácia horľavých látok alebo oblaku prachu v zmesi so vzduchom  presahuje 50 % dolnej medze výbušnosti,
• zabezpečený dozor zodpovedným zamestnancom pri práci vykonávanej na základe povolenia na prácu, ktorý je oboznámený so správnym a bezpečným spôsobom vykonávania práce a pri vzniku ohrozenia je spôsobilý vykonávať určené opatrenia, musí kontrolovať používanie správneho a bezpečného spôsobu vykonávania práce,
• zamestnancovi musí byť:
  • povolený vstup do zariadení a priestorov s nebezpečenstvom výbuchu až po určení obsahu kyslíka,
  • povolená práca v zariadení a  v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu, pri ktorých sa používajú pracovné prostriedky, ktoré môžu iniciovať výbušnú atmosféru, až po zistení látok tvoriacich výbušnú atmosféru a monitorovať vlastnosti prostredia po celý čas trvania prác,
• tepelná energia, ktorá vzniká pri práci, musí byť vhodným spôsobom odvádzaná, aby neiniciovala výbušnú atmosféru.

Zamestnanec pred vstupom do zariadenia alebo priestoru s nebezpečenstvom výbuchu, v ktorých koncentrácia horľavých látok prekračuje najvyššie prípustné hodnoty ustanovené osobitným predpisom, musí byť zamestnávateľom o prekročení oboznámený a vybavený najmä vhodnou ochranou dýchacích ciest, záchrannými prostriedkami (napríklad záchranným pásom so závesom v tyle a lanom), ktoré by mali byť upevnené na bezpečnom mieste. Zamestnanec musí byť počas pobytu v tomto priestore zabezpečovaný ďalším zamestnancom. Zamestnanec v priestore s nebezpečenstvom výbuchu, kde nie je zabezpečený obsah kyslíka najmenej 19 %, musí používať izolačný dýchací prístroj.

Pracovisko musí byť vybavené:

• zabezpečovacou technikou,
• záchrannou a technikou a technikou na oživovanie,
• požiarno-technickými zariadeniami,
• vecnými prostriedkami,
• prostriedkami prvej pomoci.

Zamestnávateľ musí určiť rozsah, spôsob a opakovanie výcviku zamestnancov a zabezpečiť najmenej raz za rok výcvik zamestnanca pred jeho zaradením na prácu:

• v používaní izolačných dýchacích prístrojov, ak ich pri práci má používať,
• na vykonávanie činností pri havarijných situáciách v rámci obsluhy zariadení a na vykonávanie opatrení na zníženie nepriaznivých účinkov výbuchu.

Priestor, v ktorom sa nachádza horľavý plyn, para, hmla alebo horľavý prach, ktorý môže spôsobiť výbuch, nesmie byť vetraný kyslíkom.

 Záver

Priestorom s nebezpečenstvom výbuchu, musí zamestnávateľ venovať mimoriadnu pozornosť. V opačnom prípade tak, ako ukazujú konkrétne udalosti, ktoré sa stali nielen na Slovensku, ale aj v iných vyspelých štátoch sveta môže nastať MU, ktorá môže mať veľmi vážne následky na životoch ľudí a na majetku. V rámci prevencie je potrebné použiť ochranné opatrení na zníženie nebezpečenstva výbuchu. Určovanie priestoru je spôsob analýzy a klasifikovania okolitého prostredia, v ktorom môže vzniknúť výbušná plynná atmosféra.

Literatúra

 [1] Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona číslo 309/2007 Z.z. a zákona číslo 140/2008

[2] Nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 393/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí

[3] TOMEK, M., SEIDL, M., ŠEFČÍK, V.: Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Žilina: Vydavateľstvo Žilinskej univerzity v Žiline–EDIS. 2010, 223 s., ISBN 978-80-554-0243-7

[4] VOP Nováky nemal havarijný plán vypracovaný v súlade so zákonom. [on-line]. Dostupné na: www.topky.sk/…/VOP-Novaky-nemal-havarijny-plan-vypracovany-v-sulade-so-zakonom

 Táto práca vznikla za podpory  APVV VMSP-P-0103-09 Výskum a vývoj automatického kotla na štiepku.