Napísal Ing. Kamil Boc - Katedra bezpečnostného manažmentu, Fakulta špeciálneho inžinierstva, Žilinská univerzita v Žiline

V ostatnej dobe som bol prítomný niektorých odborných diskusií spochybňujúcich praktické využitie poznatkov kriminalistickej vedy v oblasti poskytovania služby súkromnej bezpečnosti. Za účelom odstránenia pre mňa poznaného a neprijateľného nesúladu vytláčajúceho kriminalistiku z praktickej činnosti pracovníkov poskytujúcich služby v tejto oblasti mám za to, že by sa mala k tomu vzájomnému vzťahu venovať adekvátnejšia pozornosť.

Je možné, že načrtnutý problém, je pre niekoho formálny alebo umelo vytvorený. Osobne ho však považujem za podstatný a závažný. Som presvedčený o tom, že ak chceme dosiahnuť cieľ sledovaný právnou úpravou poskytovania tejto služby a naplniť ducha zákona, t.j. zabezpečenie profesionálnej a kvalifikovanej ochrany osôb a ich majetku na komerčnom základe, je potrebné sa týmto špecifickým problémom zaoberať.

Som si vedomý toho, že nie je v mojich silách tento problém osamotene vyriešiť. Chcem však na neho upozorniť a dať impulz na rozvinutie odbornej diskusie.

Môj názor na existujúcu kognitívnu dizonanciu vychádza ešte z poznania nadobudnutého počas pôsobenia v rezorte Ministerstva obrany SR. Určitú dobu som sa intenzívne podieľal na tvorbe stratégií a rezortných koncepcií ochrany majetku štátu v pôsobnosti rezortu ministerstva obrany.

Za účelom spoznania nastoleného problému je potrebné sa hlbšie zamyslieť čo „kriminalistika” vlastne je a čo predstavuje a čo je účelom „služieb súkromnej bezpečnosti”. Domnievam sa , že takýto krátky exkurz nie je zbytočný. Práve naopak. Môže napríklad odhaliť niektoré iné problémy, ktoré sme si doteraz ani neuvedomovali.

Pre dosiahnutie konkrétnejšieho poznania súčasného stavu vzťahu „kriminalistika - súkromná bezpečnosť” som vychádzal z nasledujúcich postulátov:

• Kriminalistika musí byť aktívnou súčasťou súkromnej bezpečnosti.
• Súkromná bezpečnosť, bez praktickej aplikácie kriminalistiky stráca na svojej kvalite ahodnote.

Pri formulovaní týchto hypotéz som vychádzal z analýzy:

• pojmu, predmetu a významu a cieľov kriminalistiky,
• pojmu, predmetu a významu a cieľov súkromnej bezpečnosti,
• komparácie a hľadania spoločných prvkov týchto dvoch skúmaných systémov.

Krátko rozoberiem jednotlivé skúmané systémy.

1. KRIMINALISTIKA
Výraz „kriminalistika” (criminalist) pravdepodobne ako prvý použil Hans Gross v roku 1891. Od tej doby kriminalistika prešla revolučným vývojom, aby sa z nej stala samostatná veda majúca interdisciplinárne charakter. Známy ruský kriminalista A. I. Vinberg pri etablovaní kriminalistiky ako samostatnej vedy uviedol, že fyzici, chemici, fyziológovia, psychológovia sa nezaoberajú bojom proti kriminalite a nekladú svojím vedám úlohy, ktoré riešia kriminalisti, neskúmajú páchanie trestných činov.

Osobitne skúmanie trestných činov a protispoločenského konania ako celku, dostáva kriminalistiku nielen ako vedu, na popredné miesto všade tam, kde chceme a musíme odhaľovať, zamedzovať alebo predchádzať páchaniu trestnej a inej protispoločenskej činnosti. Svoju spoločenskú funkciu kriminalistika plní predovšetkým tým, že vypracúva nové, čoraz dokonalejšie metódy odhaľovania, vyšetrovania a predchádzania trestnej činnosti (Pješčak, J., 1981). Takto formulovaný význam kriminalistiky by nebol úplný, pokiaľ by sa nerozvinul. Výsledky kriminalistickej vedy vo forme nových poznatkov je potrebné a nevyhnutné aplikovať v činnosti bezpečnostných orgánov. A to bez rozdielu, či sa jedná o štátne bezpečnostné služby alebo neštátne, kde patrí aj poskytovanie súkromnej bezpečnosti prostredníctvom súkromných bezpečnostných služieb. Nevyhnutnosť uplatňovania poznatkov kriminalistickej vedy a jej nenahraditeľnosť spočíva predovšetkým v skúmaní okruhov zákonitostí objektívneho sveta. Predovšetkým sú to zákonitosti:

• Vzniku a zániku kriminalistických stôp,súdnych dôkazov a iných skutočností dôležitých pre boj s kriminalitou.
• Zisťovanie a využívanie kriminalistických stôp a iných skutočností v záujme rýchleho, úplného a objektívneho odhaľovania, vyšetrovania a predchádzania trestnej činnosti.

Na základe výsledkov skúmania a poznania týchto dvoch zákonitostí kriminalistika vypracúva systém kriminalistických metód, postupov a operácií pre vedenie účinného boja so všetkými formami kriminality. V skrátenej forme je možné túto nosnú myšlienku spoločenského významu kriminalistiky vyjadriť aj tým, že kriminalistika slúži ochrane spoločenských vzťahov pred konaním nebezpečným pre spoločnosť i jednotlivca. Inými slovami, vytvára teoretické i praktické východiská pre ich účinnú ochranu.

Uvedenému významu zodpovedá aj systém členenia kriminalistiky. Nie je vytvorený ľubovoľne. Vychádza z objektívneho poznania reálne existujúcich potrieb spoločnosti a usporiadania kriminalistikou skúmaných objektov tak, aby bol odrazom stávajúcich spoločenských vzťahov. Zmeny, ktorými prechádza každá spoločnosť objektívne musia iniciovať aj zmenu alebo prehodnotenie systému kriminalistiky. Každá veda prechádza troma základnými vývojovými alebo existenčnými fázami. Prvá je kríza. Nastáva vtedy, ak stará teória nie je spôsobilá byť zdrojom riešenia nových problémov. Podstatou druhej - novej počiatočnej fáze je triedenie dvoch základných hypotéz. A to:

• ľahko verifikované hypotézy,
• ťažko verifikované hypotézy.

Tretia fáza „stabilizačná” obsahuje vytvorenie teórie a veda sa stáva uzatvorenou hrou a veľmi ťažko sa hľadajú konkurenčné hypotézy (Filkorn, V., Povaha vedeckej metódy, Filozofia XXVII., 1972, 6, str. 588). Naša národná (československá) kriminalistika od založenia kriminalistiky do súčasnej prešla niektorými zákonitými fázami svojho vývoja. Po roku 1989 vznikla prvá fáza - kríza. Potrebné bolo vyriešiť základné a naliehavé otázky ďalšieho vývoja. Stará teória (socialistická) už nemohla byť zdrojom pre riešenie nových problémov. Uvedomujúc si túto realitu, bolo potrebné preskúmať o čo je možné, a či je vôbec možné sa ešte o niečo staré opierať. Súčasne po roku 1992 došlo k osamostatneniu kriminalistiky v Slovenskej republike, ktorá sa začína rozvíjať relatívne samostatne. Obdobná situácia bola aj v Českej republike.

Otázka môže znieť, aký má tento vývoj vplyv na skúmaný problém? Podľa môjho názoru dosť podstatný. Jedná sa o základnú obsahovú a systémovú štruktúru kriminalistiky.

Napríklad česká kriminalistika sa ustálila na tom, že kriminalistika sa člení do troch častí a to na:

• Úvod do kriminalistickej vedy, ktorý rieši veľmi všeobecné otázky teórie kriminalistiky ako je predmet a systém kriminalistiky, interdisciplinárny charakter kriminalistiky, história kriminalistiky a pod.
• Všeobecnú časť kriminalistiky, ktorá sa zaoberá v troch čiastkových oddieloch kriminalistiky, a to kriminalistickou charakteristikou trestného činu, kriminalistickým učením o stopách a kriminalistickými metódami odhaľovania, vyšetrovania a prevencii trestnej činnosti (technické a prírodovedné metódy a taktické kriminalistické metódy).
• Zvláštnu časť kriminalistiky, ktorá je označovaná ako metodika vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov (Straus, J.: Aktuální otázky rozvoje kriminalistiky, Kriminalistika, XXXV, 2/2002).

Prekonanie jednotlivých etáp vývoja slovenskou kriminalistikou ešte nie je ukončené. Je možné sa domnievať, že podstatné rozdiely v usporiadaní kriminalistiky v SR oproti kriminalistiky v ČR nebudú a teda aj naďalej bude odporúčať vedecky zdôvodnené metódy, postupy a kriminalistické metodiky odhaľovania, predchádzania a zamedzovania trestnej a inej protispoločenskej činnosti neznámej identity.

Štruktúru systému kriminalistickej vedy, ako pedagogickej disciplíny môžeme vyjadriť zjednodušene aj takto:

• úvod do kriminalistiky,
• kriminalistická taktika a kriminalistická technika,
• kriminalistická metodika.

Kriminalistická taktika, je samostatnou časťou systému kriminalistiky, ktorá poskytuje vedecké metódy na skúmanie predovšetkým pamäťových kriminalistických stôp (Straus, J. a kol.: Kriminalistická taktika, 2005). Za týmto účelom vypracúva taktické metódy, postupy a operácie (ako napríklad riadenie, plánovanie a organizovanie odhaľovania, kriminalistické verzie, rekognícia - znovu poznanie, kriminalistický experiment, kriminalistická rekonštrukcia, obhliadka) využiteľné aj v procese pátracej činnosti.

Kriminalistická technika vypracúva vedecké metódy odhaľovania, zaisťovania a skúmania materiálnych stôp a iných súdnych dôkazov. Patrí sem napríklad daktyloskopia (vyhľadávanie, zaisťovanie a skúmanie obrazcov papiplárnych línií posledných článkov prstov rúk, na dlaniach a prstoch nôh a chodidiel), kriminalistická biológia (zaoberá sa biologickými stopami), kriminalistická odorológia (skúma zákonitosti vzniku a využitia pachu), kriminalistická balistika (zbrane, strelivo, munícia, trajektória), kriminalistická mechanoskopia (stopy spôsobené nástrojmi), kriminalistická trasológia (stopy bosých a obutých nôh, ľudskej lokomócie, stopy dopravných prostriedkov) a podobne.

Kriminalistická metodika vypracúva metódy a postupy odhaľovania, vyšetrovania, dokumentovania a predchádzania jednotlivým druhom trestných činov (napríklad kriminalita majetková, ekonomická, násilná, sexuálna).

Komplexné chápania kriminalistiky u nás je rozdielne s chápaním kriminalistiky v anglicky hovoriacich krajinách. Kriminalistika je u nich všeobecne označovaná ako „forensic science”, teda ako súdna veda. Obsahu pojmu potom zodpovedá aj spektrum riešených problémov spoločnosti. Predovšetkým sú to súdne dôkazy a dokazovanie v konaní pred súdom. To znamená oblasť činnosti počas trestného (prípravného) konania a vlastného konania pred súdom. Viac - menej je zameraná na obsah, ktorý zhruba zodpovedá kriminalistickej technike. Rozdiel teda spočíva v tom, že naša národná kriminalistika vypracúva metodiky, technické a taktické metódy a postupy pri vyhľadávaní, odhaľovaní, vyšetrovaní a prevencii trestnej a inej protispoločenskej činnosti. Inými slovami, výsledky kriminalistiky a jej jednotlivých častí sú využiteľné nielen orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom, ale aj orgánmi štátnych, i neštátnych bezpečnostných služieb.

2. SÚKROMNÉ BEZPEČNOSTNÉ SLUŽBY - SÚKROMNÁ BEZPEČNOSŤ
Problematiku činností na úseku súkromných bezpečnostných služieb upravuje zákon Národnej rady č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti (ďalej len „zákon”) a Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 634/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia tohto zákona.

Podľa zákona sa pod bezpečnostnou službou rozumie:

• strážna služba,
• detektívna služba,
• odborná príprava a poradenstvo súkromnej bezpečnosti.

Strážnou službou sa rozumie najmä ochrana majetku a osoby, ich ochrana pri preprave, zabezpečovanie poriadku a prevádzkovanie systému alebo jeho časti slúžiaceho na ochranu alebo na hlásenie narušenia chráneného objektu, miesta alebo ochranu osoby.

Detektívnou službou sa rozumie najmä hľadanie osoby a majetku, sledovanie činnosti osoby, zisťovanie skutočnosti, ktorá môže slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom alebo správnym orgánom, získavanie údajov o osobnom stave občana a získavanie informácie o konaní fyzickej alebo právnickej osoby alebo o ich majetkových pomeroch, získavanie informácie v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, získavanie údajov o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo.

Odbornou prípravou sa rozumie odborná príprava na činnosti vykonávané v strážnej a detektívnej službe. Každá osoba poskytujúca služby súkromnej bezpečnosti musí byť odborne spôsobilá. Zákon za odborne spôsobilú osobu považuje takú osobu , ktorá dosiahla požadované vzdelanie pre danú činnosť a je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti. Požadované vzdelanie pre udelenie licencie je odlišná pre jednotlivé bezpečnostné služby. Odborne spôsobilá na prevádzkovanie strážnej služby je osoba, ktorá má aspoň úplné stredné vzdelanie. Na prevádzkovanie detektívnej služby a odbornej prípravy a poradenstva je potrebné predovšetkým vysokoškolské vzdelanie druhého alebo tretieho stupňa. Požadované vzdelanie môže nahradiť aj prax v príslušnom odbore a potrebné znalosti sa preukazujú kvalifikačnou skúškou.

Vyhláška č. 634/2005 Z. z. ustanovuje obsah a rozsah odbornej prípravy na skúšku odbornej spôsobilosti. Odborná príprava na skúšku odbornej spôsobilosti (ďalej len “skúška”) sa z predmetu kriminalistika vykonáva v rozsahu 6 hodín. Obsahom odbornej prípravy je nadobudnutie rámcových znalostí o kriminalistike (napríklad čo je kriminalistická veda, predmet kriminalistiky, čo je stopa z kriminalistického hľadiska, delenie stôp, ich charakteristika, charakteristika jednotlivých kriminalistických stôp, charakteristika kriminalistických metód, ich delenie, podstata, charakteristika, objekty skúmania, význam pre činnosť súkromnej bezpečnostnej služby so zameraním na potreby výkonu fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva). Z uvedeného vyplýva, že na jednej strane zákonodarca formálne uznal potrebu znalostí kriminalistiky pre výkon služieb súkromnej bezpečnosti, ale na strane druhej sa z nepochopiteľných dôvodov stotožnil s časovým rozsahom 6 hodín. Absolvent odbornej prípravy možno krátkodobo bude vedieť, že existuje akási kriminalistická veda a kriminalistické stopy a to je hádam aj všetko. Kde je však jej aplikačná časť pre výkon ochrany? Nedokážem sa stotožniť ani s obsahom vybraných tém kriminalistiky. Veľmi ťažko si viem predstaviť ako zamestnanec strážnej služby vo svojej praktickej činnosti pri ochrane majetku alebo osôb využíva hlboko teoretické vedomosti o tom, čo je kriminalistická veda alebo čo je predmetom kriminalistiky. Je však zarážajúce, že rozsah vedomostí z kriminalistiky je rovnaký ako pre strážnu službu, tak aj pre detektívnu službu. Pričom je zrejmé, že detektív pri výkone svojej činnosti intenzívne využíva kriminalistické učenie a to či už kriminalistickú taktiku, metodiku alebo v obmedzenom rozsahu kriminalistickú techniku. Domnievam sa, že neobstojí tvrdenie, že detektívi sú absolventi vysokých škôl v odbore právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb, na ktorých sa kriminalistikou zaoberali a skúškou preukázali svoje znalosti. „Opakovanie je matka múdrosti”, ako tvrdia klasici. V tomto prípade sa to zvlášť potvrdzuje. Kde je záruka, že po ukončení školy ovláda kriminalistické metódy a postupy, a že vie ich správne aplikovať v praktickej činnosti. Možno len v hypotetickom očakávaní alebo predpokladaní. Držitelia licencií na poskytovanie služieb v oblasti súkromnej ochrany teda majú akési odborné znalosti, ktoré však podľa môjho názoru, nevytvárajú predpoklady na kvalifikovaný a profesionálny výkon. Je možné namietať, že trh aj tento deficit vyrieši. Možno áno. Aj jednooký je medzi slepými kráľom, ako to hovorí jedno príslovie. Osobne sa však domnievam, že ak je výkon tejto služby pod gesciou štátu, tak by mal výraznejšie ovplyvniť aj túto oblasť prípravy. Nie som si istý, či by absolventa strednej školy ihneď po prijatí do Policajného zboru zaradili do plného praktického výkonu. Asi nie. Načo by im potom boli stredné odborné školy. Zákon ukladá povinnosť zamestnancom súkromných bezpečnostných služieb absolvovať povinnú odbornú prípravu. To je síce dobré, ale podľa mojich poznatkov o odbornej úrovni v oblasti kriminalistiky sa nedá vôbec hovoriť. Takéto je moje poznanie. V rozhovoroch s kriminalistickými technikmi PZ mi bolo potvrdené, že pracovníci SBS nie sú spôsobilí vykonať ani tie najzákladnejšie úkony na mieste činu. Tak ako môžu aktívne spolupôsobiť proti kriminalite? Asi len tým, že sú. Myslím si, že je to málo.

Záverom len niekoľko slov. Je preukázateľné, že využitie kriminalistiky pri poskytovaní služieb súkromnej bezpečnosti je nevyhnutné. Potrebné je k tomu však principiálne zmeniť prístup spoločnosti a to formou novely zákona (upraviť rozsah aj obsah odbornej prípravy predmetu kriminalistika), i zameraním činnosti štátneho dozoru do tejto oblasti.

LITERATÚRA

[1] Porada, V. a kol.: Kriminalistika, Brno, 2001.Pješčak, J. a kol.: Kriminalistika, Bratislava, 1981.Filkorn, V.:
[2] Povaha vedeckej metódy, Filozofia XXVII., 1972, 6, str. 588.Gross, H. (1891) (1924). Criminal Investigation. translation from System Ker Kriminalistik. NY: Sweet & Maxwell. An introduction to criminalistics and physical evidence. http://faculty.ncwc.edu/TOCONNOR/315/315lect02.htmGašpierik, L.: Prevencia kriminality, skriptá FŠI ŽU v Žiline
[3] Pecková, Ľ.: Subjekty realizácie prevencie kriminality v SR, ich zameranie a preventívne aktivity, In: Zborník vedeckých prác VI. medzinárodná konferencia: Bezpečnosť života a činnosti ľudí, vzdelávanie, veda prax. Akadémia bezpečnosti a základov zdravia, Kyjev 2007, ISBN 966-96344-2-3;0,1.