napísal Ladislav Doc. Ing. HOFREITER, PhD. - člen: Akademik International Academy of Life Protection v Kyjeve, sekretár vedeckej rady European Association of Security, Krakow.

„…good manager manage risk, poor manager manage problems”

Analýza histórie ľudstva ukazuje, že existencia človeka, jeho bytie v prírodnom i spoločenskom prostredí je od samotného počiatku spojená s pôsobením negatívnych javov najrôznejšej povahy. Najprv to boli prírodné živly, prírodné katastrofy a pohromy ale i divá zver, ktoré predstavovali pre jeho život trvalé nebezpečenstvo. So socializáciou života a vytvorením sociálnych skupín sa objavilo organizované násilie, vojny o loviská, suroviny, územie ap. Prudká industrializácia spôsobuje, že moderná spoločnosť začala systematicky produkovať svoje vlastné riziká a ohrozenia, ktoré sa stali zásadne odlišnými od tých, ktoré trápili ľudský rod od jeho vzniku.

Predovšetkým sa zmenil sa rozsah nevojenských bezpečnostných rizík a ohrození. Ak tieto mali v predchádzajúcich dobách spravidla miestny, regionálny charakter, v súčasnosti dochádza k ich globalizácii. Hlavnými činiteľmi, ktoré ovplyvňujú súčasné bezpečnostné prostredia sa stali :

• globalizácia so svojimi pozitívnymi inegatívnymi vplyvmi,
• nerovnomernosť vývoja, spôsobujúca prehlbovanie sociálno-ekonomických rozdielov medzi jednotlivými časťami sveta,
• zvyšujúca sa agresivita medzinárodného terorizmu, z ktorého sa stal nový aktér svetovej politiky na rovnakej úrovni ako štáty, národné ekonomiky, či nevládne organizácie; teroristické skupiny sa stali násilnými nevládnymi organizáciami s globálnym dosahom.

Vplyvom globalizácie došlo k ekonomickému, informačnému a technologickému prepojeniu štátnych i neštátnych aktérov. Okrem pozitívneho vplyvu, ako je odstránenie bipolarity, hrozby vojenského konfliktu, urýchľovanie ekonomického, technologického, kultúrneho a politického zbližovania subjektov medzinárodných vzťahov, kooperácia a solidarita, globalizácia priniesla so sebou aj javy a procesy, ktoré sa vymykajú kontrole jednotlivých štátov a koalícií.

Zvýšili a zostrili sa aj problémy, ktoré už nemajú vplyv len v miestach ich vzniku, ale sa môžu stať, a v mnohých prípadoch sa aj stali, ohrozením aj pre ich pôvodcu a ľudstvo ako celok. Problémy globálnej spoločnosti (globálne problémy ľudstva) sú navzájom veľmi tesne prepojené, veľmi spolu súvisia. Na druhej strane sa zvýšila aj nutnosť hľadať ochranu pred existujúcimi nebezpečenstvami a ohrozeniami.

Aký je súčasný svet ?
Charakterizovať súčasný svet nie je jednoduché. Je to svet plný rozporov, protirečení, ktoré sú sociálno-ekonomicky či geopoliticky determinované. Pokúsme sa pomocou párových pojmov charakterizovať súčasný svet.

Je reálnym faktom, že svet nebol nikdy tak vyspelý ako je v súčasnosti. Vyspelosť krajín „severu”, či „západu” je v protiklade so zaostalosťou „juhu”, resp. krajín tretieho sveta.

Svet nebol nikdy tak bohatý, ako je v súčasnosti. Bohatstvo na jednej strane je však konfrontované s nesmiernou chudobou v rôznych častiach sveta. Musíme si uvedomiť, že takmer 3 miliardy ľudí (čo je asi polovica svetovej populácie) žije z menej ako 2 EUR na deň. 45 miliónov ľudí zomiera každý rok na následky hladu a podvýživu.

Súčasný svet je charakterizovaný na jednej strane ako bezpečný, pretože sa znížila pravdepodobnosť globálnej raketo-jadrovej vojny, ale na druhej strane sa objavili nové globálne bezpečnostné ohrozenia, ktoré sú menej predvídateľné, nadmieru diverzifikované a robia svet nebezpečným.

Rovnako by sme mohli zdôvodňovať, že svet je z jedného pohľadu stabilný, usporiadaný, z iného uhla pohľadu, resp. pri zohľadnení iných aspektov je nestabilný, anarchický, fragmentovaný ap.

Pri hodnotení súčasného sveta musíme brať do úvahy globálne problémy, ktoré sú odrazom vzťahu človeka a spoločnosti k prírodnému prostrediu, štátov k prírodným zdrojom, k bezpečnosti života na zemi. Dotýkajú sa životných záujmov všetkých národov, štátov, koalícií (skupín) štátov, a predstavujú ohrozenie bezpečnosti celého ľudstva. Dôsledkom ich neriešenia môže byť zánik ľudskej civilizácie ako takej, vážny regres podmienok života.

Predpoklady rastu významu bezpečnostného manažmentu
Bezpečné fungovanie štátu, bezpečnosť sociálnych skupín, každej rodiny, každého obyvateľa je jednou z najvyšších hodnôt. Bezpečnosť má podstatný význam ako pre fungovanie štátu, tak aj pre existenciu človeka ako indivídua. Z hľadiska existencie a potrieb človeka je bezpečnosť jednou z najviac pociťovaných potrieb.

Rozpad bipolárneho rozdelenia sveta a skončenie studenej vojny umožnilo, ba dokonca vyvolalo potrebu nového prístupu k zaisťovaniu bezpečnosti. Zmenšenie hrozby vzniku vojenských konfliktov medzi štátmi na jednej strane a vznik nových bezpečnostných rizík a ohrození nevojenského charakteru viedlo k postupnému znižovaniu významu vojenskej bezpečnosti (hard security), a začal stúpať význam nevojenskej bezpečnosti (soft security). Tradičné vnímanie bezpečnosti bolo spojené predovšetkým s hard security, založenej v prvom rade na vojenských aspektoch a viazalo sa ku konkrétnemu štátu, ako jedinému relevantnému bezpečnostnému aktérovi. Zmeny v štruktúre, zdrojoch a nositeľoch nových bezpečnostných rizík a ohrození sa viažu už aj k iným bezpečnostným aktérom, ako je len štát.

Napriek dosiahnutému pokroku v oblasti medzinárodnej bezpečnosti, otázka bezpečnosti je jednou z najvážnejšie posudzovaných a najcitlivejšie vnímaných. Ak zoberieme do úvahy výsledky prieskumov, v ktorých sa občania Európskej únie vyjadrujú k problémom, ktoré ich najviac trápia, tak napriek ich, na prvý pohľad tak vyzerajúcej rôznorodosti, všetky majú spoločného menovateľa- týkajú sa ich bezpečnosti.

Podľa výsledkov prieskumu názorov občanov v SR a v členských krajinách EÚ sú ako najväčšie hrozby, resp. problémy vnímané nezamestnanosť, zhoršenie ekonomickej situácie, úroveň či dostupnosť zdravotníckej starostlivosti, negatívny vývoj cien a inflácia, kriminalita a terorizmus.

Tabuľka 1 : Vnímanie problémov občanmi SR a EÚ. Zdroj : Eurobarometer,2005

Štruktúra najsilnejšie pociťovaných hrozieb spadá predovšetkým do sektora sociálnej bezpečnosti a do oblasti nevojenských ohrození. Ľudia teda najcitlivejšie vnímajú rovinu individuálnej bezpečnosti, bezpečnosť seba a svojich najbližších.

Je zrejmé, že problém bezpečnosti má aj subjektívnu zložku. Tá je daná tým, či sa človek - občan cíti bezpečný, či považuje za bezpečnú svoju krajinu, svoje mesto, svoju obec.

Pocit bezpečnosti je predpokladom na dosiahnutie sebauspokojenia, na rozumnú a zmysluplnú činnosť a tvorivé myslenie. Pre súčasnú spoločnosť je však charakteristická skôr strata pocitu bezpečnosti a nárast fenoménu násilia, ktorý je reprezentovaný nárastom počtu extrémistických skupín a hnutí. Spoločnosť je nadmieru frustrovaná aj sekuritizáciou problému terorizmu.

Pri tradičnom chápaní bezpečnosti, ktoré záviselo od prítomnosti alebo neprítomnosti predovšetkým vojenských ohrození, by sme mohli súčasnú spoločnosť považovať za bezpečnú. Avšak široké spektru identifikovaných a identifikovateľných bezpečnostných rizík a ohrození nás neoprávňuje rezignovať na prijímanie krokov k zaisteniu bezpečnosti. Práve metódy a prístupy prezentované ako nástroje bezpečnostnej vedy nám umožňujú kritický a systémový pohľad do vonkajšieho i vnútorného bezpečnostného prostredia.

Takýto pohľad nám umožní vidieť, že bezpečnosť :

• to nie je len bezpečnosť štátu, je to bezpečnosť národa, to je predovšetkým bezpečnosť každého človeka vo svojom dome či na svojom pracovisku,
• to nie je bezpečnosť dosiahnutá prevahou zbraní, ale bezpečnosť dosiahnutá ako výsledok rozvoja, spolupráce, tolerancie a porozumenia,
• to nie je len obyčajná ochrana pred konfliktami medzi štátmi, je to hlavne a najmä ochrana pred konfliktami medzi národmi, národnosťami, náboženskými skupinami vo vnútri krajín.

Zložitosť súčasného sveta sa odráža i v zložitosti riešenia otázok bezpečnosti. Táto zložitosť je daná najmä tým, že oblasti ľudskej činnosti, a tým aj sektory bezpečnosti, sú v dôsledku globalizácie tak vzájomne prepojené a závislé, že nie je ich možné riešiť oddelene. Ak chceme posudzovať bezpečnosť ľubovoľného sociálneho objektu, nemôžeme si dovoliť zanedbať žiadny z definovaných sektorov bezpečnosti: ony sú totiž tak späté s existenciou sociálneho objektu, že tvoria komplex podmienok jeho bytia v súčasnosti a rozvoja v budúcnosti. Sociálny objekt bude bezpečný, ak bude dosiahnutá požadovaná úroveň vo všetkých posudzovaných sektoroch bezpečnosti : vojenskej, politickej, ekonomickej, sociálnej a societálnej, environmentálnej i informačnej.

Schopnosť reflektovať tieto požiadavky v ich vzájomnej jednote a komplexite nie je v súčasnosti u všetkých relevantných orgánov a inštitúcií dostatočná. Preto musíme dosiahnuť, aby pri hodnotení bezpečnosti ľubovoľného objektu boli zohľadnené všetky relevantné roviny a sektory (resp. faktory) bezpečnosti. Chceme a musíme dosiahnuť, aby subjekty dokázali vnímať realitu sveta a jeho bezpečnosti vo vzájomných súvislostiach a celkoch.

Každý, kto sa zaoberá problematikou bezpečnosti, by si mal tieto súvislosti uvedomiť. Vysloviť hodnotenie, či objekt je alebo nie je bezpečný , znamená :

• uvedomiť si rovinu analýzy bezpečnosti,
• posúdiť stav a úroveň bezpečnosti v relevantných analytických sektoroch,
• identifikovať a ohodnotiť tie činitele, ktoré majú negatívny vplyv na bezpečnosť v jednotlivých analytických sektoroch a posúdiť možnosť ich dopadu na ostatné sektory,
• posúdiť a správne interpretovať dostupné fakty, ktoré môžu ukazovať vývojové tendencie bezpečnosti.

V súčasnosti, keď mnoho bezpečnostných rizík a ohrození nepôsobí tak zjavne ako v období bipolárnej štruktúry medzinárodného systému, je pravdepodobnosť včasného odhalenia možných zdrojov ohrození daná schopnosťou subjektu uplatniť systémový prístup, pochopiť vzťah medzi časťou a celkom, príčinou a následkom. Efektívne reagovať na bezpečnostné výzvy predpokladá schopnosť ich percepcie, správne vyhodnotenie a adekvátne reagovanie.

Vyhneme sa tak neprimeranej sekuritizácii, dokážeme správne pomenovať nebezpečné javy a procesy v spoločenskom i prírodnom prostredí. Ak si osvojíme prístupy k hodnoteniu bezpečnosti, potom môžeme správne rozumieť a pochopiť, o čom hovoria sociológovia, environmentalisti, zdravotníci, ekonómovia, policajti a iní, keď upozorňujú na bezpečnostné problémy. Niektorí nás upozorňujú na možné príčiny, iní už len pomenúvajú dôsledky negatívnych javov.

Významné miesto pri uplatňovaní takéhoto prístupu má aj bezpečnostný manažment, ktorý chápeme ako špecifickú zmysluplnú činnosť, zameranú na odvrátenie alebo minimalizáciu bezpečnostných rizík, resp. bezpečnostných ohrození rôznej povahy, prípadne na minimalizáciu následkov takýchto javov. Potom hovoríme o manažérstve bezpečnostných rizík.

Význam manažérstva bezpečnostných rizík narastá najmä z týchto dôvodov:

• zo zmeny charakteru bezpečnostného prostredia a novej kvality faktorov, ktoré ho ovplyvňujú:
  sociálny progres neodstraňuje nebezpečenstvá pre existenciu človeka, spoločnosti, štátu, sociálne hrozby nie sú nemenné a modifikujú sa spolu s rozvojom spoločnosti,
  v závislosti od diferenciácie spoločnosti a zložitosti jej organizácie sa rozširuje i spektrum sociálnych nebezpečenstiev,
• z narastajúcej zraniteľnosti ľudstva, životného prostredia v dôsledku negatívnych globálnych vplyvov:
  z toho vyplývajú zvyšujúce sa požiadavky ľudí, sociálnych skupín a štátu na zaistenie podmienok vlastného rozvoja a zachovania životne dôležitých záujmov, prírodného bohatstva, kultúrnych asociálnych hodnôt,
• bezpečnostné systémy sú neoddeliteľným atribútom zložitých sociálnych systémov a organizácií,
  existujú neustále potreby a požiadavky vytvorenia efektívneho bezpečnostného systému, schopného včas a efektívne reagovať na bezpečnostné riziká a ohrozenia najrôznejšej povahy
• podcenenie a ignorovanie problémov bezpečnosti na všetkých úrovniach nespôsobuje len najrôznejšie ujmy a straty, ale v konečnom dôsledku môže byť príčinou straty životaschopnosti (konkurencieschopnosti) a zániku existujúcich prvkov (subjektov).

Efektívny a cieľovo orientovaný prístup k zaisteniu bezpečnosti však znamená, že už nestačí len reagovať na bezpečnostné riziká a ohrozenia a odstraňovať ich negatívne dôsledky, ale musíme predvídať ohrozenia a predchádzať negatívnym dôsledkom.

Obsah a rozsah požiadaviek na fungovanie a činnosť bezpečnostného systému si vyžaduje neustále zdokonaľovanie nielen špecialistov, ale aj ďalších pracovníkov, ktorí vo väčšej alebo menšej miere budú participovať na činnosti systému alebo plniť čiastkové úlohy. Pretože riešenie problémov bezpečnosti nadobúda úroveň intelektuálneho zaistenia bezpečnosti, ktoré si vyžaduje, aby manažér disponoval poznatkami a znalosťami, ktoré mu umožnia:

• identifikovať a definovať všetky aspekty bezpečnosti a ich vlastnosti,
• odhaliť a popísať asociatívne alebo kauzálne väzby medzi jednotlivými činiteľmi bezpečnosti,
• využívať procedúry a operácie, ktorá sa dajú a majú v priebehu analýzy vykonať,
• vytvorenie nástrojov na prognózovanie činnosti človeka, a ľudskej spoločnosti, aby sa predišlo nežiaducim negatívnym dôsledkom na bezpečnosť.
• Plnenie týchto úloh vyžaduje získať potrebné informácie a znalosti, ktoré môžu byť získané v procese bezpečnostného vzdelávania.

Bezpečnostné vzdelávanie
Systém bezpečnostného vzdelávania by mal byť zameraný tak, aby vybavil budúcich bezpečnostných manažérov takými poznatkami a znalosťami takých metód, aby získali minimálne tieto schopnosti a zručnosti :

• identifikovať a analyzovať zložité vzťahy, procesy javy v oblasti bezpečnosti života človeka a ľudstva,
• analyzovať stav a úroveň bezpečnosti vo vzťahu k časovému a priestorovému faktoru,
• vypracovávať zodpovedajúce a odôvodnené prognózy stavu bezpečnosti a dynamiky jej vývoja,
• určiť zdroje a tendencie vývoja a pôsobenia reálnych hrozieb a latentných bezpečnostných rizík,
• vypracúvať zodpovedajúce nástroje na identifikáciu, lokalizáciu a elimináciu bezpečnostných rizík a ohrození.
• identifikovať objekty pôsobenia bezpečnostných rizík a ohrození najrôznejšej povahy,
• projektovať rôzne bezpečnostné systémy, používať disponibilné sily a prostriedky na ich vytvorenie, definovať ich štruktúru, ciele a úlohy, zaisťovať ich správne fungovanie,
• byť aktívnym činiteľom bezpečnostného systému, jeho prvkov a orgánov na rôznych úrovniach.

Proces získavania potrebných vedomostí a znalostí musí byť postupný, rozložený do jednotlivých stupňov a etáp. V sektore súkromnej bezpečnosti môžeme systém bezpečnostného vzdelávania rozdeliť nasledujúcim spôsobom:

• príprava uchádzačov na získanie odbornej spôsobilosti,
• vysokoškolské vzdelávanie.

Príprava uchádzačov na získanie odbornej spôsobilosti na plnenie úloh fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva a pre prevádzkovateľov firiem súkromnej bezpečnosti sa zabezpečuje v súlade s ustanoveniami zákona č. 473/2005 Z,z, o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti (zákon o súkromnej bezpečnosti) a vyhlášky č. 634/2005 Z.z Ministerstva vnútra SR, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o súkromnej bezpečnosti. Odbornú prípravu na získanie odbornej spôsobilosti vykonáva osoba akreditovaná ministerstvom vnútra - „akreditovaná osoba”.

Vysokoškolská príprava odborníkov pre bezpečnostný manažment sa uskutočňuje v akreditovaných študijných odboroch v troch stupňov vzdelávania - bakalárskeho, magisterského (inžinierskeho) a doktorandského.

V prvom stupni by si mal budúci profesionál v oblasti bezpečnostného manažmentu osvojiť základné znalosti problematiky, ktorá mu umožní prevádzkovať bezpečnostnú službu, resp. zastávať riadiace funkcie na základnom stupni riadenia inštitúcii bezpečnostného sektora.

V druhom, nadväzujúcom stupni by mal rozšíriť svoje znalosti v oblasti projektovania bezpečnostných systémov, ale aj v oblasti systémového prístupu k chápaniu otázok bezpečnosti. Okrem toho by mal zvládnuť otázky prognostiky, expertného ohodnocovania, systémovej analýzy a syntézy. Priestor na uplatnenie absolventov druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania je na strednej až vrcholovej úrovni riadenia bezpečnostných systémov a organizácií. (podnikových, štátnych, medzinárodných ap.)

Tretí stupeň vzdelávania by mal byť zameraný na samostatné vedecké skúmanie problematiky bezpečnosti. Súčasťou štúdia by mal byť individuálny prínos doktoranda k rozpracovaniu teoretických východísk, tvorivé definovanie problémov, námety na ich riešenie a tvorivý príspevok k rozvoju teoretických základov vedného odboru. Uplatniteľnosť absolventov tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania vidíme predovšetkým vo výskume problematiky bezpečnostných systémov, národnej bezpečnosti a krízového manažmentu. Priestor vidíme aj na ich zapojenie do činnosti vo vysokoškolských vzdelávacích inštitúciách.

Takýto systém bezpečnostného vzdelávania by spolu s primeranou jazykovou prípravou vytváral predpoklady pre horizontálnu i vertikálnu mobilitu absolventa a to či v sektore súkromnej bezpečnosti, tak i v orgánoch a inštitúciách štátnej správy, vo vysokom školstve, ale i v medzinárodných orgánoch a inštitúciách.

Článok bol spracovaný v rámci riešenia projektu MVTS ČR/SR/ŽU/04/2 Nové prístupy k vzdelávaniu a výcviku pre sféru bezpečnostného priemyslu.