napísal Doc. Ing. Ladislav HOFREITER, CSc. - člen: Akademik International Academy of Life Protection v Kyjeve, sekretár vedeckej rady European Association of Security, Krakow.
Kontakt: hofreiter@aoslm.sk
Bezpečnostné prostredie súčasného sveta sa podstatne zmenilo a aj bezpečnostné problémy sa v prvých rokoch nového milénia podstatne líšia od problémov 20. storočia. Prerušilo sa tradičné spojenie medzi národnou suverenitou a národnou bezpečnosťou.
Predstava komplexnej a efektívnej národnej bezpečnosti je dnes mýtus. Komplexnú bezpečnosť a efektívnu ochranu svojich záujmov si v ére globalizácie nedokáže zabezpečiť žiadny štát, ani existujúce superveľmoci. Otázkou dneška je: akú mieru bezpečnostného rizika si môže dovoliť štát akceptovať a pritom presadzovať, resp. garantovať svoje národné záujmy?
Pre éru globalizácie už nie je charakteristická len globálna fluktuácia osôb, informácií, peňažných tokov, tovarov. Jedným z dôsledkov procesu globalizácie je aj zmena rozsahu rizík a ohrození. Ak tieto mali v predchádzajúcich dobách spravidla miestny, regionálny charakter, v súčasnosti dochádza k ich nebývalému priestorovému rozmachu. Dnešné riziká a ohrozenia už nemajú vplyv len v miestach ich vzniku, ale sa môžu stať, a v mnohých prípadoch sa aj stali, ohrozením aj pre ich pôvodcu a ľudstvo ako celok. Riziká a ohrozenia ignorujú hranice, stávajú sa globálnymi.
Moderné technológie urobili z nezraniteľnosti vec minulosti. O zraniteľnosti objektu, sektoru infraštruktúry nerozhoduje v plnej miere jeho obranca (ochranca), ale najmä útočník. Súčasné technológie eliminujú vplyv geografickej vzdialenosti a zvyšujú množstvo prostriedkov, ktorými je možné ohroziť alebo deštruovať vybraný cieľ (objekt).
Vplyvom moderných technológií je možné eliminovať doterajšie vnímanie zraniteľnosti a účinne eliminovať klasické „ochranné dáždniky” národných štátov. Sme svedkami toho, že súčasní útočníci (najmä teroristi) ohrozuje moderné spoločnosti tým, že využívajú ich potenciál proti ním. Toto umožnili dva kľúčové trendy:
- Rastúca technologická schopnosť malých (teroristických) skupín i jednotlivcov ničiť ľudí a veci.
- Stúpajúca zraniteľnosť ekonomík a technologických systémov voči presne zameraným útokom.
Hlavný bezpečnostný problém v súčasnosti už nie je v tom, ako odolávať konkrétnemu vojenskému protivníkovi, ale ako čeliť nepriateľovi, ktorý je fyzicky slabý, ale ktorého posilňuje jeho fanatické odhodlanie bojovať proti všetkému a každému, koho alebo čo považuje za príčinu svojej frustrácie. Súčasné štáty západnej civilizácie musia čeliť typicky asymetrickým ohrozeniam. Musia čeliť útokom ľudí, na jednej strane fyzicky slabých, ale na strane druhej silných vo svojej nenávisti, vo svojom odhodlaní ukončiť svoju (skutočnú alebo domnelú) zúfalú situáciu samovražedným aktom, ktorým zničia to, čo nenávidia. Sila týchto slabých je v tom, že prídu o svoju biedu, zbavia sa svojej frustrácie, mučivej nenávisti voči iným. Slabosť silných, vyspelých a demokratických spoločností je v tom, že ich občania môžu prísť o svoj blahobyt, o svoj majetok, o svoj život, ktorý si vysoko cenia. Slabí nemôžu v mnohých prípadoch zmeniť svoju situáciu, ale môžu spôsobiť, aby sa mocní mali horšie.
Človek súčasnosti získa za jeden deň viacej informácií, ako jeho predok za celý svoj život, resp. za niekoľko generácií. Ľudia 21. storočia budú vedieť štyridsaťkrát viacej, ako pokolenie 80. rokov minulého storočia.
Položme si ale otázku : Dokáže človek súčasnosti využiť všetky znalosti a informácie vo svoj prospech? Stanú sa zdrojom blahobytu a rozvoja človeka a celého ľudstva, alebo ho zavedú do slepej uličky?
20. storočie neprinieslo ľuďom len úspechy v oblasti technického rozvoja, uľahčujúceho život, ale i masu problémov, ktoré život sťažujú, alebo dokonca v niektorých prípadoch ho i priamo ohrozujú. Sú to najmä choroby, klimatické zmeny, narušenie ekologickej rovnováhy, vojny ap. To sú vonkajšie vplyvy, ktoré sa dotýkajú života každého človeka.
Život ľudí začínajú zásadným spôsobom ovplyvňovať globálne problémy, ktoré sú odrazom vzťahu človeka a spoločnosti k prírodnému prostrediu, štátov k prírodným zdrojom, štátov, národov, sociálnych skupín a jednotlivcov medzi sebou i vzťahu ľudí a sociálnych skupín k bezpečnosti svojho života. Dotýkajú sa životných záujmov všetkých národov, štátov, koalícií (skupín) štátov, a predstavujú ohrozenie bezpečnosti celého ľudstva. Dôsledkom ich neriešenia môže byť zánik ľudskej civilizácie ako takej, alebo vážny regres podmienok života.
Za kľúčové globálne problémy bezpečnosti môžeme považovať najmä:
- udržanie mieru na Zemi, čo je spojené najmä s odvrátením jadrovej vojny alebo i použitia konvenčných zbraní, ktorých účinok by sa jej rovnal. Moderné technológie eliminujú vplyv geografickej vzdialenosti a zvyšujú množstvo prostriedkov, ktorými je možné uskutočniť úder, zvyšujú dosah týchto prostriedkov a rozširujú okruh potenciálnych útočníkov.
Aj keď je pravdepodobnosť vzniku globálnej vojny stále nízka, vedecký pokrok nielen v demokratických krajinách zvyšuje schopnosť vysoko deštruktívneho konania problémových štátov, ktorému organizovaná ľudská spoločnosť nemusí byť schopná zabrániť.
- Regionálne konflikty, ktoré môžu vzniknúť ako dôsledok národnostných, náboženských, alebo iných rozporov, alebo ako následok biedy, nedostatku zdrojov obživy, vodných zdrojov ap.
Charakter konfliktov sa zmenil. Pre 20. storočie, ktoré bolo najkrvavejším storočím v histórii ľudstva, boli zo začiatku charakteristické vojny medzi štátmi. V období studenej vojny bola najvyššou hrozbou možnosť raketojadrovej vojny medzi dvoma superveľmocami a blokmi.
Po skončení studenej vojny sa hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť stali lokálne a regionálne konflikty, ktoré vypuknú tam, kde dochádza k zníženiu autority štátu, kde sú nestabilné vlády, kde vládne chudoba, agresívny nacionalizmus a náboženská intolerancia.
V poslednom desaťročí môžeme pozorovať klesajúci trend počtu konfliktov. Konflikty, ktoré vypukli od r.1990 sú väčšinou vnútorné (vnútroštátne) konflikty. Z hľadiska teritoriálnej distribúcie sa najviac konfliktov vyskytovalo a aj v súčasnosti vyskytuje v Afrike a v Ázii.
Pre konflikty sú charakteristické ľudské obete, vysoké materiálne straty, masívne porušovanie ľudských práv a občianskych slobôd.
V dôsledku konfliktov sa mnoho ľudí dostáva do pozície utečencov (refugees) , alebo mnoho ľudí býva vnútorne presídlených (internally displaced persons).
Medzi regióny s najväčším počtom utečencov patrí stredná a východná Afrika a stredná a juhozápadná Ázia. Medzi krajiny s najväčším počtom vnútorne presídlených osôb patria Burundi, Bosna a Hercegovina, Azerbajdžan, Afganistan, Gruzínsko, Cyprus, Somálsko a Srí Lanka. Vo väčšine spomínaných krajín prebiehajú už niekoľko rokov resp. i desiatky rokov vnútorné konflikty o moc a systém vlády.
- Terorizmus, ktorý sa stal najmä po útoku na WTC v septembri 2001 novým aktérom svetovej politiky na rovnakej úrovni ako štáty, národné ekonomiky, či nevládne organizácie; teroristické skupiny sa stali násilnými nevládnymi organizáciami s globálnym dosahom, využívajúc najnovšie technológie získali schopnosť eliminovať vojenskú prevahu štátnych aktérov a zameriavať svoje útoky na dva základné body: verejnú morálku a systém hodnôt svojho protivníka. Vzostup deštrukčnej kapacity teroristických skupín alebo jednotlivcov spočíva vo veľkej miere na troch technologických výdobytkoch:
§ Rozvoj zbrojárskych technológií. Pokrok v spracovaní materiálov, chémie výbušnín a elektronická miniaturizácia umožnili zásadné vylepšenie vo všetkých kľúčových charakteristikách zbraní, vrátane ich presnosti, ničivej sily, dosahu, prenosnosti, odolnosti, ľahkej použiteľnosti a dostupnosti.
§ Rozvoj komunikačných systémov a technológií umožňujú skupinám organizovaného zločinu mobilizovať zdroje a koordinovať svoje aktivity v globálnom rozsahu. Nadnárodné zločinecké organizácie môžu využívať internet na získavanie a výmenu informácií akéhokoľvek druhu, na dohodnutie nelegálnych transakcií a plánovanie útokov. Technológie spracovania a šírenia informácií vlastne zvýšili moc zločincov.
§ Možnosti konvertovať nezbrojárske technológie na deštruktívne ciele. Moderné a technicky rozvinuté spoločnosti sú plné zariadení s koncentrovanou energiou, horľavinami a jedmi, ktoré poskytujú útočníkom rozsiahle možnosti použiť ich na deštruktívne účely a šírenie skazy. Útočníci nemusia nič vlastniť, stačí im len preskúmať, ako potenciál týchto zariadení ovládnuť a nasmerovať na iný cieľ. Alebo vedieť, ako zmeniť vysokotechnický, ľuďom prospešný, civilný prostriedok na vysokotechnickú zbraň s hromadným ničivým účinkom.
§ Koncentrácia hodnôt v geograficky malých lokalitách. Koncentrovanie rozsiahlejších výrobných zariadení, umiestňovanie drahých vybavení a vysokošpecializovaných odborníkov do jednej lokality síce poskytuje ľahší prístup, väčšiu efektivitu a synergický efekt, ale na strane druhej sa tým vytvárajú vysoko atraktívne ciele. Takáto koncentrácia umožní jediným úderom spôsobiť obrovské škody, ktoré budú znásobené v takom prípade, ak objekt úderu bude kritickým a neredundantným uzlom a od jeho existencie a prevádzky budú závisieť ďalšie uzly.
Udalosti po vykonaných útokoch ukázali, že každý teroristický úder má psychologický, omračujúci účinok na obyvateľstvo postihnutej krajiny, regiónu či mesta. Každá takáto „úspešná” teroristická akcia zrodí zároveň i nových „bojovníkov Svätej vojny”, fanaticky odhodlaných bojovať proti „veľkému Satanovi” aj za cenu straty vlastného života.
- Ekologické problémy sa prejavujú vo všetkých oblastiach materiálneho bytia ľudstva; znečisťovanie prostredia ohrozuje nielen zdravie ľudí, ale i existenciu fauny a flóry, ohrozuje zdroje pitnej vody. Ekologické problémy sa budú sa zosilňovať nielen kvôli neochote vyspelých krajín znižovať produkciu škodlivých emisií, ale aj v dôsledku biedy krajín tretieho sveta, ktoré sa nemôžu zriecť ekologicky škodlivých prevádzok. Ekologické problémy vyvoláva aj vyrubovanie tropických lesov, vysušovanie a znečisťovanie pôdy, znečisťovanie vody a ovzdušia. Do ovzdušia unikajú milióny ton znečisťujúcich látok, ktoré nielenže zhoršujú jeho kvalitu, ale spôsobujú aj vznik „ozónových dier”. Do svetových morí a oceánov vytečú milióny ton ropných produktov a nespočítateľné množstvo odpadu, vrátane rádioaktívneho odpadu. Dôsledkom iracionálneho správania sa ľudstva je, že každú hodinu sa z povrchu Zeme stratí jeden biologický druh. Okolo rokov 2010-20015 môže na Zemi chýbať do 15-20% živočíšnych druhov. Následky konania ľudí dneška budú znášať ľudia v budúcnosti.
Potenciálnym nebezpečenstvom sú aj zložité technické systémy, výroba nebezpečných látok (chemický priemysel, hutníctvo ap.), jadrové elektrárne, prevoz nebezpečných látok po komunikáciách (cestných, železničných, vodných ap.), nízka kvalita prípravy manažmentu a obslužného personálu na zložité výrobné procesy.
- Demografické problémy, spojené s populačnou explóziou v málo rozvinutých častiach sveta, so špatnými sociálno-ekonomickými podmienkami života a následnou migráciou v globálnom rozsahu; populačný vývoj v krajinách tretieho sveta má vplyv na stabilitu a mocenskú rovnováhu. V dôsledku populačnej explózie v týchto krajinách sa pri uplatňovaní geopolitických kritérií stráca vplyv vyspelých krajín a väčšina z nich sa ocitne v kategórii „malých krajín” (tab.1).
Tabuľka 1 Podiel civilizácií na svetovej populácii. Zdroj : Huntington, 2001, s.87.
Nepriaznivý demografický vývoj (populačná explózia) spolu s urbanizáciou rýchle rastúcich populácií, vedú najmä v chudobnejších krajinách k zvyšovaniu chudoby más, k nezamestnanosti miliónov mladých ľudí, u ktorých narastá miera frustrácie geometrickým radom. Títo sú potom omnoho náchylnejší podľahnúť agitácii extrémistických hnutí alebo stať sa členmi organizovaných zločineckých skupín. Narastanie chudoby v týchto krajinách zvyšuje riziko, že sa stanú zdrojom konfliktov (obr. 1)
Obr. 1 : Závislosť vzniku konfliktu od ekonomickej vyspelosti krajiny. (Zdroj: Human Security Report 2005.)
Populačná explózia v rozvojových krajinách vyvoláva negatívne reakcie vo vyspelých krajinách, pretože tu existuje obava, že ich rýchlo rastúce populácie postupne vytlačia tie, ktoré stagnujú alebo dokonca ubúdajú.
Kombinácia populačnej explózie spolu so zmenšovaním zdrojov obživy v rozvojových krajinách má za následok narastajúcu migráciu, a to jednak vnútornú (z vidieka do miest), ale aj u jednej krajiny do inej.
Migračné prúdy smerujúce z menej rozvinutých oblastí do bohatších spôsobujú narastanie počtu etnických skupín a diaspor v jednom štáte a môžu byť príčinou sociálnych konfliktov. Migranti vyvolávajú v pôvodnom obyvateľstve strach zo straty kontroly nad svojimi prirodzenými hranicami, vznikajú u nich obavy z ohrozenia suverenity, etnickej homogenity, strach z cudzích ľudí, z ich neznámeho životného štýlu, cirkevných noriem a kultúrnych zvykov. V extrémnych prípadoch môže napätie medzi starousadlíkmi a prišelcami vyústiť do rastu agresivity, rasizmu a xenofóbie.
- Potravinové problémy, ktoré ale nesúvisia s celosvetovým nedostatkom potravín, ale s tým, že miesta produkcie potravín nie sú totožné s miestami ich spotreby. Potravinové problémy nie sú ani tak ani problémom zdrojov, ako sociálno-ekonomickým a politickým problémom z jednej strany a geograficko-prírodným problémom z strany druhej (napr. vysušovanie pôdy, likvidácia úrodných vrstiev pôdy ap.). K zostreniu potravinových problémov môžu prispieť i narušenie hospodárskych väzieb a nedostatočná, resp. nedokonalá agrárna politiky krajín. Dôsledkom môže potom byť nielen lokálny deficit potravín, ich nízka kalorická hodnota, nedostatok prírodných vitamínov a živočíšnych bielkovín ale i ďalšie prehlbovanie rozporov medzi miestami produkcie a spotreby potravín.
Potravinové problémy prehlbuje aj nerovnomerný demografický vývoj, najmä v rozvojových krajinách. Práve v týchto krajinách sa očakáva až 95 % celkového prírastku obyvateľstva Zeme. Produkcia a spotreba potravín však tomu nezodpovedá. Vyspelý svet, ktorého podiel na svetovej populácii stále klesá, na druhej strane neustále zvyšuje svoj podiel na spotrebe potravín.
Nemožnosť riešiť potravinový problém v mieste jeho vzniku je daný aj tým, že neexistujú, alebo existujú len v obmedzenej miere, zodpovedajúce materiálne a technologické podmienky, zmenšuje sa výmera poľnohospodársky využiteľnej pôdy, zhoršujú sa klimatické podmienky pre poľnohospodársku produkciu ap.
- Ekonomické problémy, ktoré môžu byť vyvolané ekonomickými globalizačnými procesmi, internacionalizáciou priemyslovej, technologickej a informačnej základne; dôsledkom môže byť, že hospodárske krízy v jednotlivých oblastiach (v národných ekonomikách) môžu mať globálne vplyvy,
Hospodárska, technologická, finančná, informačná a iná previazanosť dnešného sveta má za následok, že spoločnosť a jej infraštruktúra sa stáva lákavým cieľom anonymných, avšak mimoriadne nebezpečných činov, ktoré je ťažko predvídať. Zraniteľnosť vyspelého sveta zvyšuje najmä rastúca komplexnosť a vzájomná prepojenosť moderných spoločností. Ekonomické a technologické systémy moderných spoločností predstavujú sústavy uzlov (priemyslových oblastí či parkov, tovární, mestských centier) a spojení medzi nimi (diaľnice a cesty, železničné trate, elektrické vedenia, telekomunikačné siete a pod.). Vzájomná závislosť jednotlivých uzlov je taká veľká, že zlyhanie jedného môže vyvolať zrútenie celého systému.
- Energetické a surovinové problémy, vyvolané postupným vyčerpávaním obmedzených a neobnoviteľných zdrojov prírodných surovín a snahou mnohých štátov získať prístup k lacným zdrojom surovín, ale i vody. Tento problém však nie je nový. Už v minulosti sa viedli vojny o vodu (India-Pakistan, Izrael-Sýria, Brazília-Paraguaj ai.), ohniskom stáleho napätia kvôli tejto strategickej surovine zostáva Blízky východ, problémom sa nemusí vyhnúť ani Európa. V roku 2002 nemala v rozvojových krajinách viacej ako 1 mld. ľudí prístup k čistej vode.
Prehľad konfliktov, ktoré boli kvôli surovinám, je uvedený v nasledujúcej tabuľke:
Tabuľka 2 : Prírodné zdroje ako príčina konfliktov. (Zdroj : Human Development Report, 2005)
Výbušnou oblasťou zostáva oblasť Stredného východu, kde sa nachádza podstatná časť svetových zásob ropy (obr.2) . Záujem veľmocí o túto oblasť nemusí byť vždy motivovaná len obranou demokracie v záujmových krajinách. Problémom nie sú len zdroje ropy, ale aj prístupové cesty k týmto zdrojom a tranzity ropy či už do Perzského zálivu, alebo do Čierneho a Stredozemného mora. Konflikty súčasnosti sa odohrávajú práve na týchto líniách.
Obr.2 : Korelácia zdrojov ropy s výbušnými oblasťami. (Vlastné spracovanie, podklad mapy: http://worldatlas.com/webimage/countrys/me.htm)
Obmedzenie prístupu k zdrojom energií a surovín môže mať priamy dopad nielen na ekonomickú bezpečnosť štát, ale môže byť, a ako sme uviedli, v mnohých prípadoch sa aj stalo príčinou ozbrojených konfliktov.
- Informačné problémy, vyvolané najmä tým že prostredníctvom informácií a ich nosičov (mäkkých či audiovizuálnych médií) je možné ovládať nielen skupiny ľudí, ale aj celé národy a štáty, manipulovať a presadzovať mocenské záujmy oveľa účinnejšie a jednoduchšie ako iné prostriedky (armáda, zákony,…). Ovládnutie a usmernenie toku informácií sa stalo strategickým nástrojom dosahovania mocenských cieľov a záujmov. Informačná revolúcia umožňuje novú formu konfliktov, ktorá je už pomenovaná ako „netwar”.
Informačné a komunikačné technológie si osvojili aj teroristi a zločinecké organizácie
a používajú ich ako svoj bojový prostriedok.
Rozvoj informačných a komunikačných technológií má za následok nielen zvyšovanie gramotnosti a informovanosti, ale aj zvyšovanie politického a národného uvedomenia najmä ľudí v treťom svete. Títo sú konfrontovaní s realitou vyspelého sveta, vidia veľké rozdiely v hmotnom bohatstve a v spôsobe života, čo v nich vyvoláva závisť, nenávisť a nepriateľstvo k vyspelému svetu. To všetko zvyšuje sklony k nacionalizmu, sociálnemu radikalizmu a náboženskému fundamentalizmu. V situácii biedy, závisti, nenávisti je veľmi ľahké mobilizovať slabých, chudobných marginalizovaných a frustrovaných ľudí. Na druhej strane, obrázky z chudobného sveta môžu veľmi ľahko u bohatých a mocných vyvolávať pocit ohrozenia a plasticky predstavovať potenciálneho nepriateľa, v dôsledku čoho sa môže šíriť rasizmus , extrémizmus a xenofóbiu.
Sociálno-psychologická nespokojnosť a neistota o budúcnosti ľudstva a sveta skutočne ovplyvňujú mysle i konanie miliónov ľudí - bohatých i chudobných, vysokovzdelaných i ľudí prostých. Apokalyptické predpovede a vízie ďalšieho vývoja sveta a ľudského bytia vyvolali veľký dopyt a šírenie náboženských (religióznych) výkladov, povier, oživili činnosť rôznych mágov a čarodejníkov, astrológov-samoukov, novodobých misionárov, spasiteľov či vodcov rôznych siekt. Všetci títo zneužívajú apokalyptické posolstvá na nekorektné informačné pôsobenie zamerané na ovládanie más ľudí, pričom je zneužívaný ich strach z budúcnosti. V záujme komerčného úspechu je zneužívané vedomie sociálne slabých ľudí a vrstiev na šírenie rôznych „zaručene úspešných” receptov na lepší život. Ľudia sú objektom masívneho a agresívneho informačného pôsobenia až do takej miery, že môže byť narušená identita a integrita ich osobnosti.
- Problémy ochrany zdravia ľudstva, ale i hrozby vzniku a šírenia nových chorôb, nekontrolované šírenie epidémií a nákaz zvierat a dobytka. Šírenie nových chorôb sa stáva globálnym problémom, pretože v tomto prípade administratívne hranice skutočne nepredstavujú žiadnu prekážku. Existuje tu akási analógia so šírením organizovaného zločinu či počítačových vírov.
S otázkou ochrany zdravia súvisí aj prístupnosť zdravotníckej starostlivosti najmä pre tých najchudobnejších, či už v krajinách tretieho sveta, alebo aj pre sociálne marginalizované skupiny vo vyspelých krajinách. Výdobytky lekárskych vied nemajú rovnaký vplyv na predlžovanie ľudského života pre všetky vrstvy, v mnohých krajinách sa nedarí znižovať detskú úmrtnosť, tuberkulóza sa začína objavovať aj v európskych krajinách, chorobu AIDS sa nedarí eliminovať a naopak, objavujú sa nové, nebezpečnejšie mutácie prenosných chorôb.
ZÁVER
Aké sú teda vyhliadky ľudstva? Máme vidieť svoju budúcnosť optimisticky, alebo máme prepadnúť pesimizmu?
Z histórie je nám známe, že najväčším nebezpečenstvom, ohrozením pre ľudstvo, je sám človek, poháňaný nenávisťou, závisťou, agresivitou, túžbou po koristi a inými negatívnymi motívmi konania, ktoré sú pôvodcom vojen, zabíjania, krádeží a lúpení a iných protiprávnych konaní, asociálnych a antihumánnych skutkov.
Kľúč k riešeniu spomínaných problémov máme teda v rukách my, ľudia. Ak sa prestaneme správať korystnícky k prírode, ak sa staneme tolerantnejšími k iným názorom, vnímavejšími k problémom iných ľudí, ak nebude jediným motívom osobný prospech a zisk za každú cenu, potom ….
Potom môžeme žiť v bezpečnejšom svete. V svete, v ktorom deti nezomierajú, choroby sa nerozširujú, etnické konflikty sa nevymykajú spod kontroly, nie sú znásilňované ženy, chudobní nehladujú, disidenti nie sú nútení mlčať, ľudský duch nie je utláčaný.
LITERATÚRA
[1] BRZEZINSKI, Z.: Volba : Globální nadvláda nebo globální vedení. Mladá Fronta, Praha, 2004. ISBN 80-204-1179-8
[2] HUNTINGTON, S.P.: Střet civilizací. Boj kultur a proměna světového řádu. Rybka Publishers, 2001. ISBN 80-86182-49-5
[3] HOFREITER, L.: Bezpečnosť, bezpečnostné riziká a ohrozenia. EDIS, vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2004. ISBN 80-8070-181-4. 146 s.
[4] KENNEDY, P.: Svět v 21. století. Chmurné vyhlídky i vkládané naděje. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 1996. ISBN 80-7106-114-X.
Internetové zdroje :
[5] Human Development Report . Dostupné na: http://hdr.undp.org/reports/global/2005/
[6] Human Security Report. Dostupné na: http://www.humansecurityreport.info/index.php?option=content&task=view&id=28&Itemid=63
Konfliktbarometer 2005. Dostupné na: http://www.konfliktbarometer.de/de/index_d.htm
